Black Cat

Kapitola 12

Ráno sa zbudila vo svojej posteli, aj keď si nepamätala, že by si líhala. Pondelňajší nepokoj sa jej nedotkol. Akoby sa okolo nej vznášala bublina, v ktorej bola zamknutá atmosféra včerajšieho večera. Vo svojej izbe dokonca ešte stále cítila Tomi prítomnosť, pretože vzduch ľahko voňal po jeho kokosovom šampóne. Keď sa vykotúľala z postele a preliezla k šatníku, v oválnom zrkadla videla svoj úsmev. Podľa všetkého to bol efekt chodenia s Tomášom. Aj tá skvelá nálada musela mať rovnaký pôvod. Čo najrýchlejšie sa vychystala, nahádzala učebnice do tašky a potom zbehla do kuchyne. Do jednej ruky vzala jablko, do druhej kľúče a vybehla von.

Po tvári sa jej roztiahol ďalší úsmev. Adam a Tomi na ňu čakali na ceste. Uvideli ju. Kým jej mladší z bratov veselo zamával, Tomáš sa len pousmial. Aili dlhými krokmi prešla po záhradke a hneď bola pri nich.

„Ahoj, Adam," pozdravila ho srdečne. Potom prešla o kúsok ďalej. „Tomi," povedala.

„Aili." Obdaril ju úsmevom, ktorý tak zbožňovala, a potom ju veľmi spontánne vzal za ruku.

Adamovo obočie vyskočilo k oblohe. Potom sa však iba zaškeril. „Tak to trvalo," okomentoval.

„Jazyk za zuby a kráčať, braček!" povedal mu Tomi.

„Veď už nič nevravím," odvetil, no stále mu bolo niečo vtipné.

Aili bezstarostne chrúmala jabĺčko a v sviežom ráne si zohrievala ruku v Tomiho dlani. Na čierny asfalt našľapovala zľahka ako na búrkové mračno. Bola v čarovnom rozpoložení.

„Drž ju poriadne, lebo za chvíľu vzlietne," povedal Adam.

Tomi sa zadíval na Aili a uškrnul sa. Ona iba našpúlila pery, s tou náladou veľa narobiť nedokázala. No ani jej to nevadilo.

Pred školou bol väčší zmätok ako obvykle. Ako Tomáš, Adam a Aili prechádzali davom, zachytili útržky rozhovorov. Už im bolo všetko jasnejšie. Aili pozrela na Adama a zahliadla jeho vrcholne spokojný výraz. Musela sa usmiať.

„Vychutnaj si slávu," šepla mu potichučky. Po tvári sa mu mihol veselý úsmev. Hneď na to sa odpojil a vykračujúc si sebavedomejšie ako kedy pred tým, zamieril k druháckym triedam. Aili sa rozosmiala a Tomáš na ňu zvedavo pozrel. „Čo je?"

„Nič. Poďme zistiť, čo sa stalo. Zožeňme si noviny."

To sa pozdávalo aj Tomimu. Samozrejme, chcel vedieť podrobnosti. Ruka v ruke vošli do svojej triedy. Hneď ako boli vnútri, začuli víťazoslávne zvolanie.

„Ha! Čo som ti vravela?"

Rena sedela na Ailinej lavici a ukazovala ku dverám. Zak sa pri pohľade na nový párik čudoval.

„Čaute," vydýchol Tomi. „Davajte noviny. Dnes som ich nečítal." Ležali na lavici rovno pred Zakom. Tomáš sa zviezol na svoju stoličku a hneď do nich vnoril nos.

Rena sa na Aili široko usmievala. Tá jej to oplácala. Aj ona prešla na svoje miesto a otočila sa k chalanom. Sadla si hore na lavicu hneď vedľa Reny.

„Tak, a sprejáčom odzvonilo," povedal Tomi po chvíľke.

„Prečo? Čo píšu?" vyzvedala Aili.

„Podľa všetkého sa polícia už vážne naštvala," skonštatoval.

„To môžem potvrdiť," povedal Zak. „Ale takýto postup sa mi nezdá normálny."

„Aký postup?" chcela hneď vedieť Aili. Už ju vytáčali.

„Poľovačka." Tomi hodil noviny späť na lavicu. „Vyzývajú ľudí, aby polícii pomohli. Sľubujú aj odmenu."

„Peniaze?" spýtala sa Aili ohromene.