Smerom k zajtrajšku

▪️10▪️

Piatkový večer, je môj obľúbený. Ale ešte viac ho zbožňujem, keď je teplý, nasiaknutý vôňou júla. Tak to dnes vyšlo a s Kevinom si tento fakt i poriadne užívame. Takmer celý predchádzajúci letný mesiac bol zamračený, opršaný, čo je aj na západ ostrova Británia, priveľa.

Vďaka páľave silného slnka, ktoré o pár hodín zapadne, je počuť ako asfalt pod našimi nohami, syčí. Na stromoch sa nehýbe ani jeden jediný lístok. Na Obloha je čistá, svetlomodrá. Teplota s určitosťou presahuje tridsať stupňov a slnko už síce na sile nenaberá, ale ani neslabne. Doslova cítim ako po mesiaci odriekania, do nás hrsťami vstupuje vitamín D a svet je opäť raz krajší a farebnejší.

Úplná slasť.

Nie som obrovský fanúšik tepla a i keď to teplo dáva telu zabrať, no po toľkých zimných dňoch si myslím, že aj polárne medvede v Chesterskej ZOO sa potešili.

I naša večne veselá Bonny je pokojnejšia, ňufák má vystrčený dohora ako nejaká slnečnica. Vďaka hustej kučeravej srsti, ktorú jej v tejto chvíli vôbec nezávidím, má jazyk vyplazený a skúša sa ochladiť.

Naše kroky nás vedú popri rieke, pod hustou alejou listnatých stromov, po cyklistickom chodníku a smerujeme do parku, tento raz iného ako obvykle, kde je malé jazierko a Angličania si tam chodia roztiahnuť deky na svoje pikniky. Clyde to pravdepodobne o päť minút už úplne vzdá a budem ho opäť musieť niesť na rukách až do nášho cieľa.

„Už by si mohla zmeniť svoje zvonenie. Ešte raz budem počuť ako mi Maneskin spieva, že chce byť mojim otrokom a asi to už nevydržím," dramaticky reaguje na zvonenie môjho telefónu ryšavý chlapec, ktorému spod šiltovky trčí chumáč vlasov.

Ešte aj jemu dnešné slnko už pripaľuje mozog.

„Nerob drámu. Je to dobrá pesnička."

„Najlepšia," sarkasticky odpovie, a pohľadom ma popoženie, aby som telefón konečne utíšila.

V momente, keď sa prebojujem k svojej úlohe, stíchne. Našťastie mi hneď na to príde správa.

Lisa: Večierok pri bazéne u L + M, zober Kevina. Vidíme sa o pol hodinu.

„Čo by povedali tvoji rodičia, ak by si dnes prišiel domov neskôr?" zastavím sa a otočím sa neho. Kevin si medzi tým zložil z hlavy čiapku a ovieva sa ňou. Jeho líca sú nebezpečne červené a jeho hnedé pehy výraznejšie ako obvykle.

Zameria na mňa pohľad uvažujúc, čo mám na mysli. „Podľa toho kvôli čomu a komu. Ak je to niečo dobré, presvedčím ich na hocičo, ak niečo slabé, pchá," pokrúti zápästím a skrčí nos.

Nemusím ani uvažovať, viem, že bude rád, zmeníme teda smer a začneme kráčať so psami k ním domov.

*****

„Ahojte vše..." umlčí ma pohľad, ktorý sa mi naskytne predo mnou. „všetci," vydýchnem s údivom, keď prekročíme prach zadného vchodu do Laurinho a Markovho domu.

Vau. Čo sa to tu deje?

Rovno pri rodinnej záhradke, sú postavené dve stoličky a na nich sedia dvaja muži, pri ktorých keď sa na nich pozriem, sa mne a určite aj ďalším, bežne podlamujú kolená. Rovnako vysokí, dobre stavaní, nesmierne sexi a to i napriek tomu, že obaja práve teraz vyzerajú akoby dostali po tvári tvrdý úder farbami.

Disney štýl. Adam a Henry sú princezné? Čo to...

Zatiaľ čo Henry má na sebe zelený očný tieň, ktorý mu siaha až k obočiu, Adam má modrý. Líca oboch mužov sú namaľované s dvoma presne okrúhlymi, ružovými kruhmi a červený rúž, ktorý majú len sčasti na perách, je tak hrozne výrazný, že ich ústa vyzerajú aspoň trikrát väčšie.