Smerom k zajtrajšku

▪️9▪️

Moju obľúbenú ružovú chlpatú deku prevesím naspäť cez gauč, na televízii mi práve končí nová epizóda This is us. Milo aka Jack v nej vysvetlil svojim trojčatám dôležitosť súrodeneckej lásky.

Keď sa nad tým zamyslím, Jack, Milov charakter v This is us, mi vo veľa veciach pripomínajú Adama. Obaja sú muži talianskeho pôvodu, šarmantní, so srdcom zo zlata. Tak ako Jack, aj Adam možno nie sú modelom krásy, akú nám ukazujú časopisy a Hollywood a ani nemajú dokonalý „sixpack" na bruchu, obaja majú malé jazvy na tvári z puberty, a určite sa nájde v ich ústach krivší zub. Zároveň, v ich vnútri je niečo, čo ich robí neprehliadnuteľných, neodolateľných a magnetických. Ich úsmev, ich oči a telo poznačené čestnou prácou.

Jack mi pripomína Adama, o ktorom som už pár týždňov nepočula. Od toho večera, pred diskotékou, po tých zmätenia hodných dotykoch a slovách.

Posadím sa. Vypnem televízor a pred seba si otvorím posledných pár strán knihy Chasing Red, o ktorej práve v knižnej komunite prebiehajú dohady, kto bude hrať vo filme hlavnú postavu, Caleba. Ja dúfam v Nicholasa Galitzine.. Kniha je skvelá a sexy a ja nemôžem nemyslieť na to, či je to takto i v skutočnosti.

Je taká surová vášeň reálna? Naozaj existujú ľudia, ktorí sa milujú do smrti? Osudové lásky? Aké by to bolo mať takýto vrúcny vzťah práve s Adamom? Ako asi chutia jeho pery? Aký milenec je? Sebecký alebo nie? Dominantný, alebo má rád ženy, ktoré vedia čo majú robiť?

Potrasiem hlavou. On a sebecký? Nemožné.

Myšlienky mi behajú všade. Moja myseľ blúdi. Knihu bežne dokážem prečítať za dva dní a ak je takáto dobré čítanie, tak aj skôr. No túto už čítam päť týždňov. A kvalitou knihy to vôbec nie je.

Zo stolíka si vezmem svoju večeru a tanier si položím na kolená, hneď vedľa knihy.

Čo nevidieť, ma kniha pohltí tak, že si ani nevšimnem ako za spoza gauča na mňa pozerajú Lucas s Lisou. Sendvič mám na pol cesty do úst, ruka je však zamrznutá a ústa len pootvorené. Red, alebo Veronica sa rozhoduje, či chce risknúť vzťah s bohatým a sebavedomým Calebom, ale zvyšok časti nedočítam.

„Bu!"

Sendvič padá naspäť na tanier. Kniha mi letí z rúk a tie si pritlačím na hruď. „Kriste! Lisa! Chceš ma zabiť?"

Lisin smiech ma ešte viac frustruje.

„Tvoj výraz stojí za to," so smiechom odpovie. „Prepáč, ale bola si tak zažratá do čítania, že sa nedalo odolať," sugestívne zamáva obočím. „Čo také dobré tam máš?"

Lucas sa so vzácnym úsmevom posadí ku mne na gauč, zatiaľ čo otázka jeho priateľky sa stáva rečníckou, keďže bez čakania na moju odpoveď odchádza do svojej izby.

„To máš arašidové maslo a džem?" opýta sa Lucas.

Prikývnem „Áno, Ja viem, nie je to extra zdravé a ľudia vždy vravia ako sa z toľkého cukru priberá, ale toto je moje komfortné jedlo. A mám ho len občas."

„Však ja nič," s prekvapeným výrazom sa na mňa pozrie. „Ja ťa nesúdim. Mne sa nemusíš ospravedlňovať za nič. Práve naopak. Závidím ti to. Nemal som to už ani nepamätám."

„Och."

„Nemyslel som to v zlom, len, že si mi spravila chuť," prizná sa s myknutím pleca a zapozerá sa na televíziu.

„Ak chceš, môžem ti zbehnúť jeden spraviť. Čo ty na to?" navrhnem. Celá rada, že môžem byť nejako užitočná.

Lucas okamžite začne kývať hlavou ako nadšené dieťa. „Rád si dám," odpovie.