Smerom k zajtrajšku

▪️21▪️

Nadvihnutím nohy do vzduchu, mi voda tečie od tmavomodrých nalakovaných nechtov, dole po lýtkach, až sa zleje do kúpeľa medzi mojimi stehnami.

Keď som prišla domov, byt bol tichý a prázdny a tak jediná vec, ktorá mi napadla bolo, že potrebujem horúcu vaňu a čaj s rumom. Cítim sa ako kúsok ľadu. Voda je síce horúca, hraničí s neznesiteľnou, ale ľad v mojich žilách sa netopí.

Nemôžem prestať myslieť. Ani na sekundu. Po rozume mi behajú slová minulé, budúce. Čo ak. Prečo nie. Prečo áno.

Adam má pravdu. Nemá teraz na nás čas. Nemá čas liečiť moje neistoty. Upokojovať ma, že bude všetko dobré. Ja nie som teraz vôbec dôležitá. Musím mu dať odstup. Musím mu veci uľahčiť. Zjednodušiť. Ubrať mu bremeno.

Chcela by som mu pomôcť, ale toto je medzi ním, jeho ex a jeho rodinou. V hre je nevinné malinké stvorenie, ktoré potrebuje oboch rodičov.

Ja som len nová známosť. Niekto, kto by potreboval viac pomoci ako by vedel pomôcť. Toto teraz naozaj nepotrebuje.

Cítim sa zle. Je to ako na začiatku, keď som bola len tieňom svojho nového ja. Opäť sa vo mne víri neúrekom predsudkov a tiarch z minulosti. Upadám do stavu, ako pred pár mesiacmi a to si nesmiem dovoliť. Pripustím si len pár hodín sebaľútosti a potom sa znova postavím zo svojho prachu ako fénix a budem bojovať za lepší život, za svoje šťastie.

Keď zavriem oči, pod viečkami sa mi začnú premietať všetky veci, ktoré som kedy pokazila. To ako deti a učitelia, už na druhom stupni základnej škole vedeli, aká som neschopná.

Ako vtedy, na tej hroznej škole na druhom stupni základnej školy. Najhoršie roky môjho života.

„Tak deti. Dnes potrebujem aspoň predbežne vedieť na akú strednú školu chcete ísť a zároveň čo si predstavuje, že touto školou dosiahnete. Začneme tebou Dominik." Triedny učiteľ Hopko ukáže na spolužiaka v predposlednej lavici, jedného z mála chlapcov, ktorý je dobrý študent, skvelý športovec a zároveň milý človek. Dokonca aj ku mne. Buldogovi.

„Priemyslovka, pán učiteľ. Tam si podám prihlášku, ale dúfam, že budem športovec," hrdo oznámi Domino.

„Dobre. Potom mi postavíš aj s ocom nový dom ako odmenu hej?" Hopko sa zasmeje, jeho veľké brucho sa pri tom húpa a poskakuje, veľkými fúzami nad perou mi šklbne.

Náš učiteľ sa vôbec netají tým, že sa snaží vyťažiť so svojich žiakov a hlavne ich rodičov, toľko, koľko sa len dá. Aj s mojim dedkom je kamarát. No dedo sa vždy snaží vyhnúť kontaktu s týmto mužom a to hlavne od času, kedy bol s nami na školskom výlete a pán učiteľ nechal dedka za všetko platiť.

Ale kontakty sú všetko, vždy hovoria obaja muži po päťdesiatke.

To, kto mu nemá čo ponúknuť, o neho nemá žiaden záujem.

Ale za to chalani, čo s ním hrajú futbal aj po škole, tí sú najlepší na svete.

„Stano a ty?" opýta sa Dominikovho spolu sediaceho, jedného z najhorších chalanov v celej triede. Niežeby bol zlý prospechovo, alebo nadaný na športy, ale je doslova zlý a protivný. Dokonca nemá problém udrieť dievča, ak mu niektorá protirečí. Stano má stále hlúpe reči o všetkom a o všetkých. Neodpustí nikomu nič a myslí si, že on je ten najlepší. Nemyslím, že on má vôbec nejakých skutočných kamarátov.

„Mama chce, aby som šiel na Gympel, ale ja som sa rozhodol, že pôjdem na Hotelovku. Chcem robiť v bare s babami," jeden kútik úst dvihne do slizkého úsmevu.