Smerom k zajtrajšku

▪️13▪️

Osem.

Osem je celkový počet bozkov, ktoré som si za posledný týždeň vymenila s mužom mojich snov.

Tri, počas toho večera, ak teda rátam aj tie dva na čelo. Jeden, niekoľkominútový sme si v stredu ukradli v kuchyni, kým Lisa s Lucasom odbehli do obchodu po zmrzlinu na dezert. A štyri rýchlejšie ale o to viac vzrušujúce pri rozlúčkach, keď od nás Adam odchádzal z večere. Správne by ich malo byť viac, ale dvakrát sme boli skoro prichytení.

Prichytení.

Toto slovo znie tak špinavo. Akoby sme robili niečo zlé. Nerobíme však? Ja viem, že je to len niečo vyše mesiaca, od kedy je opäť slobodný muž, ale predsa. Je voľný, ja som voľná a to je hlavné.

Si len cena útechy. Špinavé tajomstvo. Prehovorí drzý hlas v mojej hlave.

Je pravda, že ma požiadal, aby som mu dala čas kým si veci ujasní a až potom môžeme riešiť veci vážnejšie. K tomu patrí aj dávka mlčanlivosti. Viem ho pochopiť, no mám aj troška špinavé svedomie, lebo ma o to požiadal až v nedeľu, čo je takmer dvadsaťštyri hodín po udalostiach nášho rande a to je príliš neskoro. Lise som všetko o našom rande, rozhovoroch a bozkoch vykecala hneď po príchode domov.

Hups.

Jej reakcia bola ale nečakaná.

Čakala som všetko, poúčanie o tom, aký je to zlý nápad, vyhrážky, že ak ublížim jej rodine, som chodiaca mŕtvola, alebo aj plač, že Adam je jej bratranec a keďže som porušila sesterský kód je s naším priateľstvom koniec.

Ale to že Lisa začne pišťať, áno pišťať, kvíliť, skákať a objímať ma, to som teda nečakala. Chcela dokonca otvoriť aj šampanské, ale to som hneď zarazila. Naozaj som šťastná z jej reakcie. Aj keď vlastne ani netuším, čo vlastne medzi mnou a Adamom je.

Len sa bavíme?

Sme kamaráti s výhodami?

Sme vo vzťahu? Ako frajer a frajerka? Nie, nie. To nie. To by som vedela.

Alebo som len nástroj na to aby zabudol na Molly? Porozchodová zábava?

Celá sobotňajšia noc bola ako sen. Ale ako sa snažím, tak sa snažím, nedokážem potlačiť myšlienky o tom, že nie som pre neho dosť dobrá. Že ho predsa len nemôžem priťahovať? Či môžem? Zdalo sa mi, že konečne začínam žiť svoj život, moja úzkosť a strach z každej veci boli preč, tie drzé hlasy čo sa náramne podobali na hlas mojej mamy, stíchli a teraz je všetko späť, v plnej sile, ak nie ešte horšie.

Každý jeden náš bozk je však iný, ale rovnako návykový. Dostáva ma do stavu, kedy mám pocit, že sa stávam závislá a netuším ako by som prežila ďalšie dni bez neho. Čo spravím, keď sa to odrazu skončí?

Ale potom ma pobozká znova, alebo sa pritlačí ku mne a ja môžem evidentne cítiť, že naše bozky a ja ho naozaj priťahujem, vzrušujem. A ostražitosť vyletí z okna.

Alebo majú muži také reakcie, aj keď sú so ženou, ktorá je pre nich škaredá? Sú to predsa len bytosti a ich základné pudy musia byť silnejšie. Ale čo ja o tom viem. Nič o mužskej vášni a žiadostivosti alebo jeho anatómii, netuším. Som tak nezdravo naivná, neinformovaná a neskúsená, že to ani nemôže byť v poriadku. Kto v mojom veku ešte rieši také veci? No kto?

Každý deň sa odznova obávam a som opatrná. Čo ak ľutuje, že ma držal? Že sa ma dotkol? Že pritlačil svoje ústa na moje? Silné pochybnosti mi strieľajú rovno do hlavy. A môj dôkaz je každý večer, keď sa ma opäť dotkne, položí svoje ruky na moje oblé telo, pritlačí ústa na moje väčšie a pošle mnou silnú vlnu elektriny a vzrušenia. Okamžite viem, že do jeho náručia patrím. A aj tak na druhý deň sa obávam znova. Kam smerujeme? Neistota, presne stanovené hranice ľudí ako ja, plných tesností a bôľov, to nepravé, nezdravé.