Smerom k zajtrajšku

▪️8▪️

Ja: Nudím sa. Rozosmej ma.

Adam: Som tu k tvojmu osobnému pobaveniu.

Adam píše...

Adam: Kto je najmúdrejší v sieti?

Ja: Kto?

Adam: Modem. Nie je najmúdrejší, ale má obrovské konexie!

Začnem sa smiať. Lisa sa na mňa pozrie akoby ma videla prvýkrát. „Čo je také smiešne?" opýta sa udivene.

Ignorujem ju.

Ja: To vážne? :D Nič lepšie ťa nenapadlo?

Adam: Vážne :) Toto bol prvý „vtip", ktorý mi našiel Google. Vieš dobre, že nemám v sebe jednu jedinú vtipnú kosť.

Adam: Písal som rýchlo Henrymu o radu, ale on samozrejme neodpisuje.

Adam: A hlavne zasmiala si sa všakže? :)

Ja: Trávime spolu príliš veľa času.

Len čo správu odošlem, moja spolubývajúca mi telefón ukradne z rúk a začne čítať.

„Hej! To je trestné!"

„Prosím ťa. Ja som tvoja spolubývajúca a naj kamoška, také niečo ako súkromie medzi nami neexistuje," zašomre si popod nos, no zrak neodlepí od obrazovky a pokračuje v čítaní.

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že ma prichytila pri niečom zlom. Jej výraz sa postupne mení z pobaveného, na vážny a ja presne viem, čo ma čaká. Tuším, ako to všetko vyzerá. A aj viem, že Lisa sa ku mne stavia ako staršia sestra, ktorá ma musí ochrániť.

„Vedela som, že ste v kontakte. Ale toto? Veď tu sú stovky správ. Každý deň," pohľad, ktorý mi venuje je ublížený. „Andy čo to robíš? Adam je muž vo vážnom vzťahu. Dúfam, že voči nemu nemáš žiadne romantické city," opatrne navrhne a ani na sekundu zo mňa nespúšťa oči.

Vec je taká, že za posledné dva týždne sme sa s Adamom neskutočne zblížili. Ak si nepíšeme, tak so mnou a Kevinom venčí psov. A ak nemôže, tak mi večer aspoň zavolá a spolu si prejdeme naše dni.

Ako sa máme? Čo je nové? Alebo aj naše teórie o svete, o tom aký seriál stojí za pozretie alebo aj jeho nové projekty v práci. Začína sa ma pýtať na rady ohľadom dekorácií domov a na to aký mám názor na taký alebo hentaký materiál. Jednoducho sa rozprávame o všetkom a zároveň o ničom.

Pýtala som sa, či to neprekáža Molly a Adam ma uistil, že ona o tom vie a vôbec jej to nevadí. Čo je upokojujúce, keďže jeho priateľka je veľmi kontrolujúca osoba a ja nemám chuť byť tá, na ktorej si vyleje svoju zlosť.

Nie žeby sme s Adamom robili niečo zlé. Naozaj sme len kamaráti. Nemažeme žiadne pomyselné čiary priateľstva, ani ich neobchádzame, ba dokonca ani nepreskakujeme. Držíme sa striktne toho, čo je spoločensky prijateľné.

A desať ročný chlapec, nám k tomu robí garde,

Minulú stredu sme dokonca zakotvili u Adama na záhrade aj s Bonny a Clydom. Zatiaľ čo psík si užíval vyhriate miestečko na deke, fenke som hádzala tenisovú loptičku a chlapi medzitým postavili policu pre Kevinov domček. Pani domu – Molly - nás videla prichádzať a síce nám len zamávala, naša prítomnosť jej nevadila.

„Jasné, že nie. Možno som miestami naivná, ale nie som úplne hlúpa."

Lisa mi prikývne na súhlas. „Presne toho sa bojím. Si jeden z najmilších ľudí, akých som kedy poznala a viem, že všetko čo robíš, robíš s celým srdcom."