Smerom k zajtrajšku

▪️6▪️

„A čo takto táto?" Ukáže na čiernu 'Prada' kabelku, ktorá sa ako pravá Prada len tvári.

„Nie. Je síce v dobrom stave, ale značka opadáva. Takže nepravá. To by sa s originálom nestalo." Moja spolubývajúca sa po mojej odpovedi na kabelku zachmúri.

„Ja sa snáď nikdy nenaučím rozdiel. Nechápem ako som to kedy mohla robiť bez teba a nikto ma nezažaloval za predaj fakeov," vystrčí spodnú peru.

„Vieš, že mám roky tréningu. Presne preto si ma zobrala do tímu nie?" dám si ruku ponad jej ramená a jemne stisnem na povzbudenie.

Prax som získala už dávno. Ako moja prvá brigáda, od kedy som mohla pracovať, bola práve v Secondhand obchode. Pracovala som tam od svojich šestnástich rokov, až dokiaľ som neprišla do Wrexhamu.

Najprv ako brigádnik, potom na plný úväzok a posledné dva roky ako vedúca predajne. Moja prvá šéfka bola módny guru a ja, ako všetci vieme, vôbec nie. Ale naučila som sa od nej pár trikov a poznatkov, hlavne ako rozoznávať, či je produkt pravý alebo nie, čo mi vynahradilo nedostatok vkusu. Dovtedy som ani nevedela čo znamená značka YSL alebo, že Tom Ford nevyrába autá. Keď sa toto o mne Lisa dozvedela, hneď prvý týždeň nášho spoločného bývania, neváhala a zapojila ma do jej malého podnikania, ktorý robí popri svojej hlavnej práci – učiteľke v materskej škole.

Spolu takto brázdime blšáky, takmer každú sobotu a niekedy aj nedele. Záleží od toho, ako dopadneme v prvý deň víkendu.

Nezarábame na tomto veľa, len pár stoviek libier mesačne. Nie sme totiž prvé ani posledné, čo dostali takýto nápad. Ale baví nás to. Našli sme už niekoľko úžasných vecí ako napríklad prvé vydania starých kníh, či pôvodné hracie konzoly, ktoré si už človek nikde len tak nekúpi. Krásne vintage náramky a brošne, poznačené časom ale nestrácajúce na hodnote. Kabelky známych značiek, ale i také, čo sú nadčasové a nikdy nevyjdú z módy i keď boli vyrobené v minulom storočí. Hodinky po dámach a pánoch, ktoré po malej oprave, stále fungujú. Už sme mali šťastie a našli sme aj v pôvodných škatuľkách zabalené prvé Lego kocky alebo bábiky Barbie, pre zberateľov veľká vzácnosť.

Lisa tento náš zárobok berie ako extra peniaze na oblečenie. Ja naopak, si tieto príjmy a tie z venčenia, odkladám. Každú jednu pencu. Časť, aby som mohla neskôr cestovať a časť na kúpu pozemku. Ešte neviem kedy a kde, ale raz si ten pozemok niekde kúpim, postavím si na ňom dom, zasadím strom a zapustím korene. Neviem, či mi to bude trvať desať, dvadsať alebo viac rokov, ale raz to bude. Budem mať niečo len moje, kto mi nikto nevezme. Moju svätú zem, moje útočisko.

Dnes sme už na druhom blšom trhu, kde ľudia predávajú z kufra svojho auta. Ten prvý je tu každý, no tento druhý bol nečakaný, ale o to je lepší. Zatiaľ sme našli pár krásnych Rollexiek a jednu malú Louis Vuitton kabelku, ako aj bábiku v síce poškodenom ale pôvodnom obale. A práve táto kráska sa predá za niekoľko stoviek libier bez veľkého čakania.

„Ja mám na dnes dosť," vypustí zo spojených pier perličky a sadne si na najbližší obrubník s ťažkým výdychom. „Končíme?"

„Myslím, že máme toho dosť a ja ešte i tak potrebujem odbehnúť do Primarku," posadím sa k nej. „Potrebujem nové baleríny, keďže moje majú na sebe už dieru," vystrčím nohu smerom do cesty a zavrtím ňou, aby videla, o čom hovorím.

„Fuj, nedávaj mi smradľavé nohy do tváre," pokrčí nosom a jedným prstom mi nohu odsunie. Neubránim sa a začnem sa smiať. „Prečo chceš baleríny na rande s Hulkom Henrym?"

„Lebo botasky sú nevhodné?" Poskytujem jej ako odpoveď horšiu alternatívu pred tým, ako si zmyslí, že ma začne presviedčať na nepohodlnú obuv.