Aaron mi nepovedal, kedy príde, no vedela som, že nepríde príliš neskoro, a tak som sa pokúšala vybrať si zo šatníka niečo na seba. Cítila som sa, akoby som sa chystala na rande a pri pomyslení na to som sa príjemne zachvela. Smutné bolo, že to rande nebolo, ale aj tak som sa tešila na tú chvíľu, keď ho uvidím a ucítim, pretože len to ma v tejto chvíli dokáže rozptýliť a zároveň upokojiť. Myšlienkami som sa snažila myslieť na Aarona, hoci som si to väčšinu času zakazovala, no dnes to bolo iné. Vzduch bol oveľa ťažší než inokedy a ja som tušila prečo to tak je. Ťažko sa mi dýchalo už len pri pomyslení na svojho biologického otca. Sedemnásť rokov som netušila, kto to je a teraz sa to môžem ľahko dozvedieť. Lenže je toho na mňa priveľa. Trápi ma James, moja mama, práca a tá hnusná predtucha, ktorá je čím ďalej, tým intenzívnejšia. Aby som nezabudla podotknúť, nenávidím ho. Nenávidím ho, pretože ma nechal vyrastať bez neho, opustil moju mamu a viac mu záležalo na sebe, než na nás. Akokoľvek som sa snažila poprieť túžbu vidieť a poznať ho, tým viac sa mi tlačili slzy do očí. Zaklipkala som očami a prezrela si priliehavé šaty kráľovsky modrej farby. Jeden z darčekov, ktoré mi mama darovala na narodeniny so snahou vzbudiť vo mne ducha rebela. Učite chcela, aby som v nich niekam s niekym išla a vrátila sa domov namol. To je celá mama. Priložila som si ich k telu a vkročila do kúpeľne pred zrkadlo. Pristáli mi k pleti aj k očiam, možno by som si ich mala vziať. Aspoň raz. Obliekla som si ich a až potom som zistila, že sú kratšie než vyzerali. Posnažila som sa stiahnuť si ich nižšie, aby mi zakryli aspoň polku stehien, ale boli z akejsi nenaťahovacej látky. Dobojovala som a s prehrou som sa na seba ešte raz pozrela do zrkadla. Krásna dychberúca farba ma dokázala natoľko rozptýliť, že som sa na okamih usmiala. Svojím spôsobom som sa sebe páčila. Šaty mi zvýraznili boky, ktoré ešte predchvíľkou pre mňa neexistovali a moje oči svietili ako letná obloha. Rozhodla som sa, že si ich vezmem. Veď Aaron nie je z tých, ktorí si obzerajú ženské krivky, teda apoň myslím. Nebudem sa pri ňom cítiť trápne a nútene. Šaty si obliekam z vlastnej vôle a nie kvôli nemu. Možno je to z toho pocitu, že chcem mať na sebe niečo, čo mi dala mama a využiť to pri niekom ako je Aaron. Do pozornosti sa mu dostala moja hruď. Tie šaty mi niečo urobili s prsiami. Výstrih nebol príliš hlboký, ale tvar mojich pŕs bol oblejší, až mi oči z jamiek skoro vyskočili. Zrazu ma prepadla myšlienka, ako sa na mňa Aaron díva a nevie z mojich pŕs odtrhnúť oči. Zasmiala som sa a zároveň trochu začervenala.
Zdalo sa, že sme boli obaja na sekundu presní aj keď sme stanovený čas nemali. Akurát keď som si naniesla maskaru, pred vchodom domu zatrúbilo auto. Zrazu som pocítila strach a nepríjemné šteklenie v bruchu. Vzala som si kabelku a utekala von. Keď som vyšla z domu a pozrela sa pred seba, zastavil sa mi dych a spolu sním aj srdce. Opieral sa o kapotu svojho čierneho auta v čiernom smokingu ušitom presne namieru s cigaretou medzi prstami a s tým najkrajším a najtajomnejším pohľadom na zemi. Podlomili sa mi kolená a keby som sa nepridržala steny domu, asi by som spadla. Keď sa nám stretli pohľady, okamžite som sa odvrátila a hnala svoje kolená vpred. Naraz sa mi zdalo, že svoje telo neunesiem, pretože jeho pohľad bol intenzívny a cítila som ho až v kostiach celého tela. Keď som bola bližšie, obzrela som si ho celého zdola hore. Zblízka vyzeral ešte neodolateľnejšie než z diaľky. Na nohách mal elegantné mokasíny, dokonale vyžehlené čierne nohavice, čierne tesné sako a pod ním tesnú bielu košelu s čiernou kravatou. Všetko mi na ňom pripadalo tak neprirodzené, až som ho chvíľami nespoznávala, ale cigareta značky Davidoff mi jasne potvrdila, že je to on. K jeho tvári som sa sotva dostala, pretože sa pohol smerom ku mne.
,,Práve som išiel z..... práce,"prehovoril krásnym mužným hlasom a pritiahol ma k sebe. Trvalo mi chvíľu, kým som si uvedomila, že ma objíma. Zostala som omámená jeho prenádherne elegantným výzorom a tak som mu objatie neopätovala. Ak by som bola pri zmysloch, určite by som mu objatie opätovala a tak rýchlo ho nepustila. ,,Mal som v pláne sa ísť prezliecť, ale ako vidím, netreba," kútikom úst sa usmial a až teraz som sa dostala k jeho tvári. Bolo to, ako pozerať sa na nejakého chlapa z časopisu, na ktorého sa vám zbiehajú slinky a najradšej by ste si celú stranu vytrhli a prilepili k posteli, aby ste ho mali stále na očiach. Vlasy mal ako vždy a s niekoľkodňovým strniskom vyzeral skúsenejšie a mužnejšie. ,,Je ti niečo?" zamával mi rukou pred očami a ja som sa na ňho dívala ako na zjavenie z neba.
,,Uhm, nie,"potriasla som hlavou a dívala sa radšej inám. Výdýchol dym, odhodil cigaretu a kývol mi k autu.
,,Mimochodom, vyzeráš.."
,,Sklapni,"stopla som ho a otvorila dvere auta a červeň sa mi pritom hnala do líc ako tečúca voda do pohára.
,,Pekne,"dokončil, keď si sadol na miesto vodiča. Odvrátila som tvár k oknu a chcela som sa už pohnúť z miesta, aby som sa niečim zamestnala. Horeli mi líca a jeho prítomnosť mi vôbec nepomáhala, jeho vôňa ma privádzala do šialenstva, pretože dnes použil inú, oveľa výraznejšiu vôňu.
,,Ďakujem,"zašepkala som.
,Prosím? Nepočul som,"zahrával sa somnou.
,,Ďakujem,"zakričala som mu do tváre, pretože ma nielen znervózňoval, ale aj vytáčal svojím pokojným úškrnom. ,,Tebe asi nemusím hovoriť, ako vyzeráš, čo?"
,,Nie nemusíš, ja viem, že vo všetkom vyzerám neodolateľne a pre teba dvojnásobne,"žmurkol a vyzliekol si sako, pod ktorým mal takú úzku košelu, že mu obkresľovala svaly na rukách a na ramenách. Znova som musela odvrátiť pohľad, pretože ma znovu dostal do rozpakov.
,,Kam ideme?"opýtala som sa, keď konečne naštartoval a pohli sme sa vpred.
,,Ty si sa kvôli mne namaľovala?"
,,Kam ideme?!"zopakovala som hlasnejšie.
,,To si nemusela. Mne sa páčiš tak či tak,"nemusela som sa na ňho pozrieť, jeho úsmev som ako vždy cítila až v kostiach a to ma iritovalo. Čo mal za problém? Stavím sa, že som bola červená ako paprika a on si to nesmierne užíval.
,,Môžeš s tým prestať?"zapýrená som sa na ňho zadívala.
,,S čím? Ja nič nerobím."
,,Ale áno, odkedy som vyšla stále máš ten desivý úsmev a hovoríš mi veci, ktoré by mi Aaron nikdy nepovedal."
,,Povedal, len ty ho poznáš za iných situácií. Dnes ti ukážem jeho dobrú stránku. Veď som ti sľúbil, že sa budem snažiť, nie?"pozrel na mňa a úsmev sa mu prvýkrát odrážal aj v očiach.
,,Mimochodom, nenamaľovala som sa kvôli tebe,"prehodila som si pramienok natočených vlasov dozadu.
,,Fakt? Tak si to zotri,"uškrnul sa na cestu nie na mňa.
,,Ty si idiot!" skríkla som a schovala si tvár do dlaní.
,,A tie šaty.."
,,Prosím, Aaron,"zaprosila som do dlaní.
,,Nemyslel som si, že by si si niečo také obliekla."
,,Čo?"prižmúrila som na neho oči. ,,Čo tým chceš povedať?"
,,Nič, sú pekné, idú ti k očiam a k pleti, ale to sa mi k tebe nehodí. Mne sa viac páči Annalívia v čiernych džínsach s prirodzeným výzorom,"posledné slová zašepkal a napokon sa kútikom úst usmial.
,,Takže výzerám zle?!?!?!"zamračila som sa na neho.
,,Preboha nie! Prepáč, zabudol som, že si nechápavá."
,,Toto je Aaron, ktorého poznám. Vždy ma kritizuje,"prevrátila som očami.
Zvyšok cesty sme veľa nehovorili a mne to vyhovovalo. Rozprávať sa s týmto Aaronom bolo pre mňa ťažké. Nedokázala som od neho odlepiť oči a nedokázala som ovládať svoje telo, ktoré chcelo byť pri ňom, čo najbližšîe. Keď som mala istotu, že je zahľadený na cestu, využila som možnosť a skenovala ho. Nemohla som sa vynadívať. Sedel tak pohodlne, až to bolo neprirodzené a bol uvoľnený ako pri mne ešte nebol. Hlúpo sa ušrnul a ja som vedela, že môj pohľad vycítil, vždy ho vycíti a potom sa mi takto vysmieva.
,,Chceš vedieť, prečo nerobím v nejakej prestížnej agentúre sexy modela?"nachvíľu sa na mňa pozrel, potom sa znova venoval ceste.
,,Uhm,"dostala som zo seba zaujatým prikyvovaním.
,,Tiež by som chcel vedieť,"povedal a znova sa uškrnul. Chcela som mu odseknúť niečo štipľavé, ale nechcela som si kaziť večer, aj keď by si to jeho ego zaslúžilo. Zastali sme pred obrovskou reštauráciou s krásnou terasou a príjemným osvetlením. Vystúpila som z auta a nestačila sa diviť. Aaron musí riadne zarábať, keď si to môže dovoliť. Ako dlho asi musel pracovať, aby mohol bývať vo vile a mínať peniaze v tejto reštaurácií.
,,Aaron?"pristúpila som k nemu, keď fajčil a opieral sa o kapotu auta. Pozrel na mňa spýtavým pohľadom a otázku, ktorú som mala na jazyku zmizla akoby nikdy neexistovala. Oči za závojom dymu boli tak krásne zafarbené, že krajšia zelená ani neexistuje. Všimla som si, že mal dlhý štíhly nos na konci trochu zahnutý a dokonalý ako všetko ostatné. Rukou si prešiel po vlasoch, ktoré mu zakrývali časť čela a padali do tých krásnych očí a úplne ignoroval, že som sa ho niečo chcela opýtať. Vlastne skoro ako všetky otázky, ktoré som mu doteraz položila. Vlasy mu chvíľu ostali vzadu, no znova sa prebojovali dopredu.
,,Poďme,"postavil sa na rovné nohy, odhodil cigaretu a bez pohľadu na mňa mi položil ruku na kríže, aby ma viedol dnu, hoci to nebolo potrebné. Jeho ruku som cítila len letmo položenú, no aj to bol pre mňa šialený zážitok.