*O 2 týždne*
Vstupujem do triedy a znova sa opakuje scénar, ktorý tu bol od toho dňa čo som to povedala Elsie, každý deň, ticho som dúfala, že by sa to dnes už mohlo upokojiť, pretože slová, ktoré som počúvala ma dostávali do kolien, ale že som mala pevne vôľu a Nialla, ehm na telefóne, tak som sa posúvala deň čo deň v pred a čakala, do mojich narodenín, ktoré majú byť presne o týždeň, je Piatok a ja si konečne oddýchnem na 2 dni od tých, hrozných vecí, ktoré mi tu hovorí hádam každý.
“Ty štetka, nechceš sa znovu s niekym vyspať?” Vykríkla Elsie, z tej utiahnutej baby sa stala hrozná krava, každému nakecala, že som s Noahom spala, aj keď dobre vedela, že to Pravda nebula. Každí zo školy ma považuje za štetku, ja to neriešim, lebo viem, že to nie je pravda, ale najviac ma bolí to, že Noah sa to nikomu ani len nepokúšal vysvetliť, práve naopak ešte sa v tom vyžíval a hovoril, aké to bolo úžasné, aj keď nevie čo asi tak mohol opisovať, vymýšľal si primitívne veci, aj po tom, čo mi povedal, čo ku mne cíti, že k sebe patríme. Toto sú dnešní ľudia! Povedala som si a snažila si nevšímať, všetky veci, ktoré Elsie a spol vykrikovali. Odsadla som si od Noaha, ktorý sedel za mnou, bola som niekde úplne v kúte, tak aby som nikomu nepozerala do očí, počítala som hádam aj sekundy do toho, keď už konečne budem môcť odísť z toho hrozného Londýna a znovu objímem Nialla,Mauru a hlavne moju jedinú ozajstnú kamošku Miu, ktorú som brala ako sesru, tak mi tu chýba.
Prešla som cez uličku smerom k mojej lavici, a celý čas sa pozerala pod nohy, tak ako som to robila celé 2 týždne, snažila sa nikoho si nevšímať, ale dnes to malo veľké obrátky, možno preto, že je Piatok a všetci budu večer žúrovať, zatiaľ čo ja .. budem prežívať rovnaký scénar, plakať nad svojim životom, potom si zotriem slzy, zapnem Facebook messenger a budem si písať s Niallom o všetko, čo mi zase ostatný povedali. Boleli ma ich výsmechy a oto viac, že to ani nebola pravda, však keď som si sadla na stoličku na lavici som našlal položený kondóm, prekvapene som na to pozerala ale stále som sa ešte ovládala, vtom prišla ku mne Bella a spustila.
“No čo, nemala si ho náhodou spolu s Noahom?” Vyškerila na mňa jej preleskované pery a smiala sa mi do tváre. Cítila som bezmocnosť, do očí sa mi tlačili slzy, pretože dnešok bol naozaj bodka za všetkým, niečo také mi ešte neurobili. Pozrela som na Noaha, ktorý bol z toho celkom v rozpakoch, začal komentovať aké to bolo super a zase tie jeho výmysly, tak ako po celý čas.
Zmohla som sa len na úbohé”Daj mi pokoj”. A čakala na to kedy pride do triedy učiteľka.
Ostatok dňa v škole bol podobný, ale vždy som držala všetko v sebe. Keď konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny, ako prvá som sa vyparila z triedy, lebo mi bolo jasné, že si na mňa znovu niečo pripravili. Na obed som nešla, pretože radšej by som bola hladná ako sa pozerať na to, čo zas vymýšľajú. Na chodbe ma však zastavila moja triedna učiteľka, zavolala si ma do riaditeľne.
“Hm .. tak Allyson Bleuová, toto som dostala ráno od neznámych ľudí, vlastne som to našlal na mojom stole, nemám tušenia kto mi to dal, ale tie slová sú dosť výstižné.” Podala mi do rúk, kartičku s výsmechom, ktorý bol venovaný mne.
“Ty *urva v**ebana,. Štetka, už vypadni z tejto školy, Allyson Blueová!!” Iba som pregĺgla nasucho, netušila som, že by sa to dostalo až takto ďaleko.
“Je niekto, kto ťa tu nemá rád?” Opýtala sa ma na základu úsudku. Iba som mykla plecami, nechcela som sa k tomu vyjadrovať, teraz zašli až príliš ďaleko.
“Je to tvoja povinnosť mi to povedať.” Zvýšila hlas.
“Sú len 3 dni do konca školského roka, nechcem nič rozoberať, nič rozmazávať, v Pondelok si sem prídem po závarečné vysvedčenie a končím ..” Povedala som, vytrhla jej kartičku z rúk, otočila sa a odkráčala z riaditelne. Bolo mi jasné, že ma triedna zdržala, takže spol ľudí, čo ma nenávidí si na mňa isto počkal.
Kráčala som k východu z budovy školy a dúfala, že vonku nikto nebude, opak bol však pravdou všetci tam na mňa vonku čakali. Rýchlo som sa snažila zmeniť smer, ale všetci začali utekať mojim smerom. Ako prvá vystúpila Bella.
“Ešte si tu, ty štetka?!” Našpúlila pery, ešte teraz neverím, že vtedy sa mi zdala byť sympatická.
“Už idem domov.” Potichu som zašomrala, priznám sa vážne som sa bála, ja sama proti dalším 8 medzi, ktorými boli aj chalani, no neboj sa.
“Kde, že ides? Myslela som si, že si ides stopnúť niekoho, tam na ulicu.” Ukazala smerom k ceste. Celá ich partia sa začala smiať, ranilo ma to. Robí tu zo mňa *urvu a pri tom, som sa ešte s nikým nevyspala, NIKDY! Ale to ju nezaujímalo, počúvala Elsie, nie mňa. Noah bol medzi nimi, ale ani na chvíľu sa ma nezastal, no ani sa tam veľmi nesmial na veciach, čo mi dookola Bella opakovala.
“A ten odkaz, si zarámuj aby ti to pripomenulo, čo pre každého znamenáš.” Vytrhla mi kartičku z rúk Elsie.
“Chcela som ho roztrhať a vyhodiť, pretože Noah! Ty dobre vies, čo je pravda! Prečo si taký zbabelec a nepriznáš sa, čo sa vtedy stalo! Prečo, mi to robíš, ublížila som ti?” Pozrela som na neho. Všetci stíchli a čakali čo na to Noah povie, chvíľu váhal no potom zo seby vysukal.
“Ublížila si mi, ja ti to len vraciam ..” Povedal ten, čo mi vravel, že ma ľúbi. Sklamalo ma to.
“Na, ty štetka!” Strelila mi jednu Elsie, bolo to take nečakané, že som neudržala slzy, ale nič som jej nevrátila, zosunula som sa tam pred všetkými na zem a plakala.
“Už jej dajte pokoj, mala dosť.” Povedal Noah, aspoň niečo čo mi trošku pomohlo.
“Fuj, ty špina!” Zopakovali všetci a pobrali sa preč. Ležala som na strede školského dvora a okolo mňa už nikto nebol, len som plakala a plakala, čo som nejaká špina, aby ma niekto udieral, len preto, že som niekoho odmietla ?!
Zvonil mi telefón, ale keď som si všimla že je to Niall, ihneď som ho hodila späť do tašky. Utrela slzy a kráčala s rozmazanou špirálou cez Londýn až domov, cesta mi trvala nejakých 20 minút.
Doma mama nebola, vlastne ani Josh a Robin, išli odhlásiť Robina zo školy a nésledne vyberať nejakú vhodnú školu pre neho, kvôli tomu šikanovaniu, šťastie, že nikto okrem Nialla nevedel, o tom čo sa deje v tej mojej.
Niall nevedel o tom, že som sa s Noahom bozkávala, povedala som mu, že ma raz videli iba s ním a takto sa to všetko rozšírilo, nemala som srdce mu to všetko teraz povedať, radšej z očí do očí, ej keď sa toho okamihu bojím, strašne.
Išla som do svojej izby, ale tento krát som už neplakala, nevládala som. Vedela som, že toto bolo to posledné čo mi mohli urobiť, pretože v Pondelok si po vysvedčenie ani nepôjdem, pošlem tam mamu alebo niekoho, vymyslím si, že mi je zle, alebo niečo. O týždeň už budem s Niallom, pekne doma v Írsku, a som presvedčena, že sa do Londýna už nikdy nevrátim! NIKDY!
Upravila som sa pred zrkadlom a zišla dole do kuchyne niečoho sa nejasť. Pribehla ku mne Melinda a ihneď ma obslúžila vyprážanym syrom a hranolčekami, potom mi povedala, že musí ísť do obchodu tu na rohu, ale že ma ešte vela práce tak pôjde až večer, iba som prikývla a ďalej si premýšľala nad svojím. Keď som mala konečne plné brucho hodila som san a gaučovku pre televízor a pokúšala si tak rozptíliť myšlienky, namiesto toho som však zaspala, pretože posledné noci, som spala maximálne 5 hodín, čo bolo pre mňa strašne málo. Zobudila som sa až na buchot dverí, keď prišla mama s Joshom a Robinom. Pretiahla som svoje kosti a lenivo vstala z pohovky.
“Tak čo, ako bolo v škole?” Opýtala sa ma mama.
“Výborne.” Zaklamala som tak ako celý čas.
“V Pondelok, je už vysvedčenie, ideš tam posledný krát ..” Oznámil mi Josh, to čo som už dávno vedela.
“Áno, bude mi smutno.” Čo by smutno, horím šťastím, že tých ľudí už v živote neuvidím.
“A čo, vybrali ste školu pre Robina?” Zmenila som tému.
“Nie ..” Odpovedala mama.
“Akože nie? Veď, kde sa bude učiť?” Pýtala som sa.
“Spolu a Joshom, Billy a Robinom sme sa dohodli, že Robin bude chodiť do školy v Írsku, kedže tam bude aj bývať.” Povedala mama.
“Čože, to vážne?” Skŕikla som šťastím, aspoň jedna super správa za celý dlhý čas.
Tešila som sa z toho, že doma to bude už konečne celkom iné ako tu. Išla som si ešte vonku, trošku užívaž tohto vzduchu, lebo som vedela, že dni tuna sa mi už krátia, tak ma napadlo, pôjdem do obchodu, aspoň trošku Melinde pomôžem.
Utekala som do kuchyne a vypýtala si od nej zoznam toho, čo mám kúpiť. Kým som sa obliekla vonku, sa už stmievalo, ale kedže super market, na rohu ulice je ešte otvorený, tak som sa ani neponáhľala.
V markete som však stretla Noaha, neviem čo síce robil práve na našej ulici, kedže býva inde, ale neriešila som to, tvárila som sa, že ho nepoznám, ani som sa na neho nepozrela.
Stál pri regale s alkoholom, bolo mi jasné, že sa už chystá ma nočnú party, prešla som okolo neho a vzala z regálu minerálku a vložila ju do košíka.
“Čo ty tu?” Ozval sa, až ma z toho zamrazilo.
“Čo sa staráš.” Odpovedám mu a čo najrýchlejšie sa chcem od neho vzdialiť. Vstupujem k pokladni a všetko vykladám na pás.
Zaplatila som a ihneď išla preč. Vonku už bola pekná tma, na počudovanie nesvietili svetlá, čo bolo dosť čudné. Snažila som si to nevšímať a tak som išla spameti po ceste, ktorú som si pamätala. Tichá a kľudná ulica, mi predsa neublíži. Kráčala som si po chodníku, keď som za mnou začula zvuky. Trošku som sa zľakla a preto som zrýchlila tempo. Tie osoby išli ešte rýchlejšie, začali ma napádať rôzne veci. Až kým sa za mnou nerozbehli. Chytili ma pod krk, vytrhli tašku, vzali kabelku a začali ma mlátiť.
Tataradá :-D Prepáčte za tie nadávky :-) Prekvapíte ma a dáte tejto časti 20 votes? :-3