Draco
Po stretnutí s Hermionou som sa vrátil na Manor. Síce sa tu nenachádza ani jeden smrťožrút, ani ON, ale stále je toto miesto poznačené udalosťami z vojny. Rodičia sedeli v spoločenskej miestnosti. Prešiel som okolo nich bez pozdravu. Hneď ako sme sa vrátili po vojne začal sa ďalší zbytočný boj. Môj otec a jeho názor na Hermionu. Zo začiatku nechápal ako je to možné. Keď videl aká je pravda, začal robiť príšerné scény o tom ako ma vydedí, že nie som jeho syn a podobne. Do toho sa zapojila matka. Skončilo sa to spoločnou hádkou, od ktorej sa im vyhýbam. Vedel som že otec nikdy nepochopí môj vzťah s Hermionou. Je mi to jedno. Chcel som odísť z domu do čoho zasiahla matka. Vedel som že môj vzťah neschvaľuje tiež, ale nerobila scény ako otec. Krv, čistá a nečistá. Keď sa na tým teraz zamyslím, príde mi to smiešne. Čo je po tom či ma niekto čistú alebo nečistú krv? Aký je vlastne medzi tým rozdiel? Veď je to smiešne. Celé roky som žil v hlúpej ilúzií. Ale to skončilo. A otec musí prijať to čo chcem ja.
Hermiona
Prešlo niekoľko týždňov. Všetci sme sa postupne dostávali do normálu. Bol to príjemný pocit vedieť, že už nám nehrozí nebezpečenstvo. Harry a Ron sa pridali k aurorom a zatýkali zvyšných smrťožrútov. Čo sa týka Draca a jeho rodiny, boli zbavení viny . Draco sa predsa pridal k nám. Boli ľudia ktorí ho stále nenávideli, za to čo bolo v šiestom ročníku.
Čo sa týka mňa a Draca. Vedela som, že mi klame ohľadom rodičov. Nehnevala som sa. Vedela som že mi nechce ublížiť. Nikdy ma neprijmú, ani náš vzťah. On sa nevzdá a ja tiež nie.
Nesúhlasím však s tým, aby opustil svoju rodinu. Keď už sme pri rodine. Musím nájsť tu svoju.
O niekoľko hodín.
„Pôjdem s tebou." Navrhol mi Draco
„Ďakujem, to je od teba milé ale zvládneš cestovať muklovskými dopravnými prostriedkami?" zaškerila som sa keď som videla Dracov otrávený výraz.
„A musíme ísť nimi?"
„No, môžeš ma presvedčiť aby sme nimi nešli." Šibalsky som na neho žmurkla očami. Hneď pochopil aké presviedčanie mám na mysli. Pomaly podišiel ku mne a začal mi masírovať plecia. Odhrnul mi vlasy a začal mi bozkávať krk. Túžobne som povzdychla. Tak to sa budem musieť nechávať častejšie presviedčať.
Počula som zdola zakričať Pani Weasleyovú že je večera. Draco sa odo mňa odtiahol, chytil ma za ruku a spoločne sme kráčali dole. Aj keď to bolo neuveriteľné, postupne začínali všetci Draca akceptovať. Zo začiatku tu nechcel chodiť. Jedného dňa ho Molly pozvala na večeru. Samozrejme, až po mojom prosíkaní ostal. V ten večer sa všetkým ospravedlnil za svoje správanie. Odvtedy sa vzťahy zlepšili, ale nie k Ronovi. Stále je medzi nimi cítiť napätie.
Hermiona
Akurát som dopíjala kávu, keď prišiel Draco. Spoločne ideme do Austrálie hľadať mojich rodičov, aby som im mohla vrátiť spomienky. Nakoniec som pristúpila na to aby sme sa preniesli. Určite by som nezvládla počúvať jeho frflanie celú cestu lietadlom. Bežala som otvoriť Dracovi dvere. Mal nazlostený výraz.
„Stalo sa niečo?" opýtala som sa.
„Nič. Ale skončil som s otcom už definitívne." Prehovoril odhodlane a s hnevom.
„Mrzí ma to, je to moja vina."
„Nie, nie je. Skôr či neskôr, by si našiel inú zámienku. A ja ho už počúvať nebudem. Nikdy."
Ďalej som o tom hovoriť nechcela. Respektíve, Draco nechcel. Vždy sa tejto téme vyhýbal.
Draco
Mal som toho po krk. Neustále výčitky, prečo ona? Prečo humusáčka? A prečo nie? Milujem ju a je mi úplne jedno, akú ma krv. Bol som nesmierne nazlostený na mamu. Čakal som že sa pridá na moju stranu a podporí ma, ale aj keď to nepovedala priamo, súhlasila s otcom. Dnes sme s Hermionou prišli do Austrálie. Predtým som sa pohádal s rodičmi a myslím že bude lepšie, ak odídem z domu. Otec sa už znižuje na úroveň Bellatrix. Ak si myslí že vyhrážkami niečo dosiahne tak je na omyle. Nenechám sa od neho komandovať, tak ako to robil celý môj život.
Hermiona
Zobudila som sa na to ako mi do tváre svieti slnko. Pomaly som otvorila oči. Cítila som sa ako keby som nespala niekoľko dní. Pomaly som si pretrela oči a zívla.
„Draco?" otočila som sa na druhú stranu postele, ale Draco tam nebol. Kde len zmizol? Možno chystal nejaké prekvapenie. Pomaly som sa vymotala z perín a mierila som ku kúpeľni. Po ceste som si nevšimla nič nezvyčajné. V kúpeľni som si umyla tvár. Zrak mi padol na umývadlo. Niečo sa mi nepozdávalo. Poobzerala som sa po kúpeľni. Nechápala som čo sa deje. Vybehla som z kúpeľne a otvorila som skriňu. Dracove veci boli preč. On bol preč.
Nechápala som čo sa deje. Kam zmizol?. Čo ak sa mu niečo stalo? Okamžite sa ma zmocnil strach, oči sa mi zaliali slzami. Kľakla som si ku svojej kabelke a vysypala som celý jej obsah. Prehrabovala som sa vo svojich veciach až kým som nenašla telefón. Okamžite som vytočila číslo na Harryho.
Dvihol mi to až po niekoľkých minútach.
„Deje sa niečo Hermiona?"
„Harry, potrebujem hovoriť s Ginny. Môžeš mi ju dať k telefónu."
Zvyšok hodiny som strávila plakaním do telefónu a stresovaním.
Ginny sa ma snažila upokojiť ale márne. Strach o Draca bol väčší. Zbalila som si veci a rozhodla sa odložiť pátranie po rodičoch. Sklonila som zrak na svoju ruku. Prsteň bol biely. Nečakala som ďalej a okamžite som sa odmiestnila na Grimmualdovo námestie.
Harry a Ginny ma už netrpezlivo čakali. Povedala som im o všetkom. O tom ako som zrazu dostala okno a keď som sa zobudila Draco bol preč. Ako prvé som okamžite napísala list Narcisse Malfoyovej. Ostala som hľadieť na miznúcu sovu v upršanom počasí. Strach mi zvieral hruď. Kde len môže Draco byť? Čo sa stalo? Vôbec nič som si nepamätala.
„Hermiona na čo si spomínaš?" opýtal sa ma Harry.
„Ja neviem. Fakt, neviem. Boli sme hľadať rodičov, večer sme sa vrátili do hotela. Išli sme na večeru, dali sme si víno. Tak sme išli na terasu. Odvtedy už neviem. Viem že som sa zobudila s príšernou bolesťou hlavy." Zúfalo som prehovorila
Harry a Ginny mali asi ten najustaranejší výraz, aký mohli mať.
„Niekto nás zaklial. Niekto musel ublížiť Dracovi." Začala som vytvárať tie najhoršie scenáre.
„Hermiona, hlavne sa ukľudni. Nerob paniku." Snažil sa ma ukľudniť Harry. Ale bolo to zbytočné.
Márne som čakala na odpoveď od Narcissy. Prešli tri hodiny a žiadna neprišla. Harry odišiel na ministerstvo, odkiaľ sa chcel spojiť s Luciusom Malfoyom. Ostala som s Ginny a Molly. Snažili sa ma upokojiť ale nešlo to. Cítila som sa taká bezmocná. Keby som vedela ako sa dostať na Malfoy Manor. Možno je Draco tam. Možno sa niečo stalo, je doma a všetko je v poriadku. Zúfalo som si prešla rukami po vlasoch a bezradne hľadela pred seba.
Pripadalo mi to ako večnosť, kým sa Harry vrátil z ministerstva. Keď som ho z hora začula doslova som zletela zo schodov.
„Spojil som sa s Luciusom Malfoyom."
„A? hovor!!" kričala som na Harryho
„Nič o Dracovi nevie."
Hneď ako to dopovedal mi prišlo zle od žalúdka. Sadla som si na schody a bezradne pozerala pred seba. Ako ho len nájdem? Čo sa mohlo stať? Nemôžem ho stratiť. Nemôžem, nie teraz keď sme mohli byť konečne spolu. Ani neviem ako som sa ocitla v posteli. Harry mi sľúbil, že hneď ráno ho vyrazíme hľadať. Trval na tom aby som si aspoň pospala, keď už som celý deň nič nejedla.
Podarilo sa mi zaspať, ale len nachvíľu. Mala som príšerný sen. Bola v ňom Bellatrix a Lucius Malfoy. Začali mi ubližovať. Draco tam nebol.
Hneď ráno sme sa vydali na ministerstvo. Ignorovala som všetky pohľady, nevedomých ľudí, ktorí ma otravovali s gratuláciami k vojne. Nato som vážne nemala ani čas, ani náladu. Kráčali sme ku Kingsleyho pracovni. Mohli sme Draca vyhľadať náročným kúzlom, ktoré vyžadovalo niečo čo patrí Dracovi. Vtedy som si uvedomila, že nič Dracove nemám. Všetky veci bez stopy zmizli.
„Jediné čo mám je prsteň. Na zdieľanie pocitov. Máme ho spoločný." Zložila som ho a podala Kingsleymu.
„Nie som si istý že bude fungovať, ale môžeme to skúsiť."
Nanešťastie nefungoval. Keby mal hocijakú farbu. Ale bol biely. Draco ho teda nemal pri sebe. Muselo sa niečo stať, pretože po vojne ho nikdy nedal dole. Nevedela som čo s ním je. Na moje naliehanie Kingsley vyslal sovu a požiadal Luciusa a Narcissu o okamžitý príchod na ministerstvo.
„Potrebujem čerstvý vzduch." Oznámila som Ginny, ktorá išla so mnou von.
Kráčali sme popri soche Merlina, keď som zazrela Draca. Kráčal vedľa dvoch mladých ľudí. Predierala som sa medzi nich. Ginny sa ma snažila dobehnúť, ale nestačila mi. Bola som takmer pri Dracovi, keď som nechtiac narazila do pána ktorý niesol sklenené fľaše. Bol z toho strašný rachot, ale mňa to v tej chvíli nezaujímalo. Draco sa otočil a pozrel sa na mňa. Okamžite som sa mu hodila do náručia.
Bol v poriadku nič sa mu nestalo.
„Tak veľmi som sa o teba bála." Začala som plakať a drvila som ho v náručí.
Uvedomila som si že jeho ruky ma neobjímajú. Úsmev mi zamrzol a odtiahla som sa.
Zmätene na mňa hľadel a vyslovil otázku:
„Kto si?"