HP Alternative Dramione

KAPITOLA 10

Hermiona

Ani neviem ako a kedy sme sa odtiaľ dostali. Bola som polomŕtva od bolesti, ktorú mi spôsobila Bellatrix. Cítila som, ako padám, keď ma niečie ruky poriadne uchopili. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje, počula som len zvuk skla a výkriky. Zavrela som oči.

„Prosím, nech to už prestane."

Kým som otvorila oči, neviem ako, ale boli sme preč. Zmysel, ktorý sa mi vrátil ako prvý, bol zrak. Pozerala som sa na svoje ruky, zaborené hlboko do piesku. Zdvihla som zrak od rúk a rozhliadla sa okolo seba. Vedľa mňa bol Ron a držal ma. Harry bol niekoľko metrov od nás s Dobbym. Po niekoľkých sekundách sa mi vrátil sluch.

„Hermiona, si v poriadku?"

Snažila som sa postaviť, nakoľko som bola celá špinavá od piesku.

„Áno, som." Hneď, ako som to dopovedala, dostala som závrat. Keby ma Ron nedržal, skončila by som znova na zemi.

„Neboj sa už je dobre." Hovoril mi Harry. Oči sa mi zatvárali a cítila som neskutočnú únavu. Prestala som vnímať okolie a moje vedomie spadlo do tmy.

Pomaly som otvárala oči. No nosa mi bila príjemná morská vôňa. Ležala som v posteli v malej izbičke. Videla som malý stolík, almaru a veľké zrkadlo. Cítila som sa slabá. Veľmi slabá. V tom do izby niekto vošiel.

„Čauko Hermiona."

Bola to Luna.

„Ahoj Luna, kde to som?"

„Sme u Billa a Fleur v lastúrovom domčeku."

Slabo som sa na ňu usmiala a začala som si spomínať na to, čo sa stalo. Do očí mi vhŕkli slzy. Draco. Bol tam. Nevedela som, či som sklamaná, nazlostená. Občas sa stane, že som v šoku z niečoho, tak ako teraz, že ani neviem, aký pocit u mňa prevažuje. Do izby vošiel Harry.

„Hermiona si v poriadku?"

„Áno Harry."

Harry si sadol na moju posteľ z druhej strany ako sedela Luna a chytil ma za ruku.

„Čo sa stalo Harry? Potom. Viem, pamätám si, že Bellatrix." Skôr, než som stihla dopovedať, hlas sa mi začal triasť. Harry mi pevnejšie zovrel ruku.

„Hermiona, už je dobre. Nemysli na to."

„Čo sa stalo s Dracom?"

Harry na mňa prekvapene vyvalil oči.

„Dracom? Myslíš s Dracom Malfoyom?" pýtal sa to, ako keby si myslel, že som sa len pomýlila.

„Áno, s ním."

„Neviem. Podarilo sa mi zobrať mu naše prútiky. Aj keď to vyzeralo, že mi ich dobrovoľne dal. Potom sme sa odmiestnili." Podotkol.

„Aha," na nič viac som sa nezmohla.

Nastalo trápne ticho, keď ani jeden z nás nevedel, čo povedať.

„A vy ste v poriadku?"

„Áno."

„Luna a ty tu čo robíš?"

„Luna bola väznená na Malfoy Manor dlhší čas, spolu s pánom Ollivanderom a škriatkom Griphookom. Spolu sa nám podarilo utiecť."

„Nerozumiem ako.."

„Pomohol nám Dobby."

„Dobby? A kde je?"