HP Alternative Dramione

KAPITOLA 4

Udalosť sa odohrala tak, ako ju poznáme z filmu. Harry, Ron a Hermiona vnikli na ministerstvo a podarilo sa im náhrdelník získať. Možno ste sklamaní, že to neopíšem, ale sústredím sa na Draca a Hermionu. 

Hermiona
Len tak-tak sa nám podarilo uniknúť z ministerstva. Yaxley sa ma chytil, a tým pádom zistil, kde sme sa celý čas skrývali. Nemohli sme sa tam vrátiť. Odmiestnila som nás do hôr, kde som ako dieťa chodila s rodičmi stanovať. Hneď ako Harry rozložil stan sme uložili Rona spať. Bol dosť otrasený z rozštiepenia. Sadla som si na spadnutý strom a počúvala som zvuky prírody.
„Hermiona, musíme sa porozprávať. Vysvetlíš mi, kam si zmizla pred dvoma dňami v noci?"
„Bola som von, Harry. Ja viem, bolo to hlúpe."
„Videl ťa niekto?"
Váhala som, či mu to povedať. Je to môj najlepší priateľ.
„Nie."

„Hermiona, musíme byť opatrní. Vieš, že to teraz nie je nikde bezpečné."

„Viem."

Celý večer som rozmýšľala o Dracovi. Bola som nahnevaná za to, čo urobil. Nemôžem poprieť, že ho mam stále rada. Ale pomohol mi utiecť. Čo ak je len bábkou v rukách Voldemorta? 

Hermiona

Prešlo niekoľko dní a stále sme sa nikam nepohli. Harry bol každým dňom viac a viac napálený a Ron taktiež. Dnes ráno v sebe neudržal hnev a poriadne sa vykričal do lesa. Dobre, že som vyslala zaklínadlá, ktoré utlmujú zvuky.

„Harry?" opatrne som sa k nemu prihovorila.

„Hermiona, ja už vážne neviem, ako ďalej. Celé dni tu len sedíme. Nevieme, ako zničiť horcruxy a kde máme hľadať zvyšné. Medzi tým Voldemort zabíja nevinných ľudí."

„Neboj sa, nájdeme spôsob ako ich zničiť a ako ich nájsť."

„Ale kedy? Kedy Hermiona?"

Nemalo zmysel mu nič ďalšie hovoriť. Ron sa len ticho prizeral a vedela som, že to v ňom vrie tiež. Vzala som kabelku a vytiahla som z nej ďalšie knihy. Dve som podala Harrymu, jednu Ronovi a pokračovali sme v hľadaní.

Draco

Počas uplynulých dní som bol 4 krát v teréne, vyhľadávať tých, ktorí vyslovili jeho meno, ale vždy to bola zbytočná stopa. Jeden krát to boli dokonca muklovia, ktorí jeho meno niekde započuli. Smrťožrúti ich zabili. Boli to len mladí chalani. Približne v mojom veku. Áno, je pravda, celé roky som muklov neznášal, ale zabíjať ich, bolo aj na mňa priveľa.

Práve, keď som si čítal nové kapitoly z knihy o čiernej mágií, prišiel po mňa smrťožrút Nott a išli sme vyhľadať stopu. Premiestnili sme sa. Boli sme uprostred lesa. Okolo nás nič nebolo. Obyčajný les.

„Ak sme tu prišli zbytočne, podám si ťa" Povedal Nott Thorfinovi.

„Nie, sme tu správne. Musíme tu byť správne."

Prečesali sme celé okolie ale nikto tam nebol. Zrazu sa Nott zastavil na jednom mieste a uprene hľadel pred seba. Podišiel som k nemu a zistil som dôvod, kvôli ktorému tam stál. Cítil som vôňu. Jej vôňu. Musela tu byť. Nikoho som nevidel. Musela mať buď neviditeľný plášť alebo ju skrývalo zaklínadlo.

„Zbytočne tu strácame čas. Mali by sme odísť." Znudene som povedal. Našťastie títo smrťožrúti boli natoľko sprostí, že im vôbec nedošlo, že existujú aj ochranné zaklínadlá. Nott sa otočil a pomaly kráčal preč. Ostal som stáť na mieste, kde som cítil jej vôňu a všimol som si, ako sa neďaleko mňa pohlo lístie. Bolo na ňom jasné vidieť stopy. Usmial som sa tým smerom.

„Poďme Malfoy odchádzame".

„Vyslovovať meno temného pána je nebezpečné. Je to stopa. Buď opatrná." Zašepkal som a hneď na to sme odišli.

Hermiona

Akurát som sa dočítala o zaujímavej pasáži, keď som začula Harryho nadávať. Vyšla som von, aby som zistila, čo sa stalo. Harry sa pokúšal zničiť horcrux so zaklínadlom, ktoré sme doposiaľ neskúšali. Avadou kedavrou. Samozrejme, vôbec nezaúčinkovalo a horcrux odhodilo o niekoľko metrov ďalej. Harry nadával. Vydýchla som si a išla som po horcrux. Keď som bola takmer pri ňom, začula som hlasy. Zmeravela som. Pár metrov odo mňa stál Draco a smrťožrúti.

Ostala som stáť a nehýbala som sa. Jeden z nich podišiel takmer na centimetre odo mňa. Bezradne som sa pozrela na Draca, ktorý bol o kúsok ďalej. Ako keby vycítil, že sa niečo deje, zmätene sa obzeral a znudene utrúsil, že strácajú čas. Ale, čo tu robili? Ako nás našli?

Draco sa pozrel priamo na mňa. Vedela som, že ma nemôže vidieť, ale pozeral sa priamo na mňa. Na chvíľu sa ma zmocnil strach, čo urobí. Pravda bola: zachránil mi život, dokonca dvakrát, ale aj tak urobil to, čo urobil.

Potom povedal niečo, čo som nepochopila. Vyslovovať meno temného pána je nebezpečné. Hneď ako to povedal sa otočil a odišli. Vydýchla som si. Neďaleko stáli Harry a Ron a a pribehli ku mne hneď, ako sa smrťožrúti a Draco premiestnili.

„Ako nás našli?"

„Ten odporný Malfoy, najradšej by som ho zaškrtil" v Ronových očiach bola strašná zlosť.

„Myslím, že by sme odtiaľto mali čo najskôr vypadnúť, môžu sa vrátiť."- Harry

„S tým súhlasím."- Ron

Odišli zbaliť stan, keď som sa pozrela na miesto, kde Draco stál. Do necelej minúty sa prsteň sfarbil do červena. Nech sa stalo čokoľvek, vedela som, že Draco Malfoy je na našej strane.

Harry nás premiestnil na krásnu poľnú lúku, kde sme hneď vyslovili ochranné zaklínadlá a rozložili stan.

Zaspávala som pozerajúc sa na prsteň a cítila som akési teplo, šťastie a nádej.