HP Alternative Dramione

KAPITOLA 8

Bola celkom obyčajná večera. Ticho, smútok, strach sa takmer viditeľne niesli celým salónom. Sedel som oproti Bellatrix. Po mojej pravej ruke sedela matka a vedľa nej otec. Veľmi sa zmenil. Vždy bol hrdý a povýšenecky, ale to je minulosť. Jeho oči boli vpadnuté s červenými kruhmi a tvár mu ostarla. Všetko to bol následok JEHO prítomnosti. Neviem presne, akú špinavú robotu pre neho otec robil tento krát, ale bolo na ňom vidieť, že tým nie je nadšený.

Absolútne som nemal chuť na jedlo, tak som sa ospravedlnil a odišiel. Prechádzal som chodbou, keď som myšlienkami zablúdil k tomu Lovegoodovie dievčisku v pivnici. Otočil som sa a išiel som smerom ku kuchyni. Vošiel som dnu. Škriatkovia, ktorí tam umývali riad sa na mňa zmätene pozreli. Nikdy som tam nechodieval.

„Čo si želať, Pán Malfoy?"

Bez slova som zobral a naložil na tanier jedlo, čo sa zvýšilo a odpochodoval som preč. Prišiel k mreži a zakašľal som. Bola tam tma ako v hrobe. Vytiahol som prútik a vyčaroval svetlo. Podišla ku mne. Vyzerala ešte horšie, ako keď som ju videl naposledy.

Zmätene sa na mňa pozrela a v tom si všimla tanier s jedlom. Takú radosť, akú mala ona v očiach, som poznal na sebe, keď som ako malý dostal darčeky na Vianoce.

„Ďakujem."

Nútene som sa usmial a podal jej tanier. Bolo mi hlúpe pozerať sa na ňu ako je, tak som sledoval stenu. Nevedel som, prečo tam vlastne som.

Z mojich myšlienok ma vytrhli jej slová, ktoré mi takmer vybili dych.

„Myslíš na Hermionu?"

„Čo- čože ? O čom to hovoríš?" nechápal som odkiaľ to vie. Pokiaľ ja viem, Hermiona to nepovedala nikomu. Teda, čo sa udialo za tých 5 mesiacov, to neviem.

„Nemusíš to predo mnou tajiť, viem to." usmiala sa a chytila ma za ruku.

Bol som v takom šoku, že som ju najprv zabudol odtiahnuť. No hneď, keď som sa spamätal, urobil som to.

„Hermiona ti to povedala?"

„Nie. Prišla som na to sama." Hrdo sa usmiala.

„Vieš, som veľmi vnímavá na svojich priateľov a na Hermione bolo vidno, že je zamilovaná. Neviem, či vieš o tom, ako si mal tu hádku s Harrym, Hermiona sa správala čudne a vlastne, vtedy som si to všimla."

„Ako čudne?"

„Kričala na chodbe a potom odpadla. Bolo to príšerné."

Tak o tom som nič nevedel. Vedel som, že sa bála, to mi rozprávala, ale časť o kričaní na chodbe a odpadávaní vynechala.

„Raz som vás videla spolu. Pristalo vám to."

Hneď ako to dopovedala, klesol som na zem. Ruky som si priložil na tvár a zadržiaval som svoje emócie. Lovegoodová si kľakla, pretiahla ruku cez mrežu a pohladila ma po chrbte.

Ani neviem, prečo som to povedal jej a vlastne ani neviem ako, ale vypadlo zo mňa „Milujem ju nadovšetko." Lovegodoová nič nehovorila, bola úplne ticho.

„A stratil som ju." Už mi bolo úplne jedno, či tam je alebo nie. Som muž. Slzy nie sú pre muža. Ale bolo mi to jedno. Oči sa mi zaliali slzami. Nevzlykal som, ale nevedel som ich zadržať. Som zbabelec, hlupák, idiot. Všetko som pokašľal. Nezaslúžim si ju. Aj napriek tomu, že tieto slová som si hovoril dennodenne, mal som pocit, že čím ďalej ,tým viac to bolí.

Draco

Sedel som zamestnaný knihami vo svojej izbe, keď som začul výkriky. Okamžite som sa tam rozbehol. Prišiel som vo chvíli, keď sa traja smrťožrúti preniesli preč.

„Čo sa stalo?" okamžite som sa pozrel na matku a otca.

„Niekto im udal Pottera, Weasleyho a Grangerovú idú po nich." V momente som zmeravel od strachu.

Nervózne som chodil po izbe a popri tom som rozbil lampáš. Nemôžu ju chytiť. Nemôžu. Čo by s ňou len bolo. Bol som polomŕtvy od strachu, keď sa smrťožrúti vrátili. Letel som do predsiene ako zlatá strela. Myslím, že som bol aj rýchlejší.

Našťastie ich nechytili. Stihli im utiecť. Vydýchol som si. Matka zachytila môj výraz a prekvapene sa na mňa pozrela. Odvrátil som rýchlo pohľad, ale viem že niečo tuší.

Sedel som v kresle a čítal som Snapeov denník. V tom niekto vpadol do mojej izby. Červochvost.

„Nevieš klopať, ty potkan špinavý?" Vyštekol som na neho.

„Prišiel som po teba Draco, tvoja teta ma poslala."

„Dnes ju nemám záujem vidieť, ani nikoho, tak si daj odchod."

„Musíš ísť so mnou."

„A NAČO!!" vošla do mňa zlosť. Nemám najmenšiu chuť nikoho z nich vidieť.

„Identifikovať Harryho Pottera."