HP Alternative Dramione

KAPITOLA 16

Draco

Vedel som presne, ktoré miesto Potter opisuje. Pár krát som tam bol s Crabbeom a Goyelom. Je to malá rybárska búdka neďaleko školy. Často krát sme tam chodili. Nechcel som tam ísť a stretnúť jeho, ale Hermionin pohľad ma presvedčil. Museli sme sa však dostať cez nádvorie, kde prebiehal boj. Utekal som tesne za Weasleym a Potterom, keď som započul Hermionin výkrik. Otočil som sa a videl ju ležať na zemi. K nej sa blížil smrťožrút Rosier. Nenapadlo mi iné kúzlo, než to čo na mňa použil kedysi Potter. Sectumsempra. Matkin prútik ma veľmi nepočúval, ale toto kúzlo vyšlo. Okamžite spadol na zem a začal sa zvíjať v bolesti, ktorá ho pomaly zabíjala. Dobehol som k Hermione a pomohol jej postaviť sa. Pozrela na mňa a od strachu skríkla. Pocítil som, ako ma niekto bolestivo zasiahol do chrbta. Nie, žiadne kúzlo. Cítil som rezné rany. Od bolesti som pokľakol a Hermiona ma prichytila. Keď som zodvihol hlavu, oproti nám nestál nik iný, než Fenrir Greyback. Odporne sa usmieval a bol pripravený znova zasiahnuť, keď zrazu spadol na zem.

„Utekajte." Zavolala na nás. Hneď som ju spoznal. Bola to moja sesternica Tonksová. Nikdy som sa s ňou síce nerozprával, ale vždy som ju chcel spoznať. Vďačne som na ňu kývol, postavili sme sa a utekali sme za Potterom a Weasleym, ktorí bojovali s obrím pavúkom.

Spoločne sme ho zabili, nestrácali čas a utekali smerom od hradu k rybárskej chatrči. Keď sme boli dostatočne ďaleko, otočil som sa a pozrel sa na hrad. Bol v plameňoch. Aj napriek dostatočnej vzdialenosti bolo počuť bolestné a bojové výkriky. Všade sa odrážali zaklínadlá. Hermiona ma potiahla za ruku a rozbehli sme sa. Keď sme už boli neďaleko, naznačil som im, aby boli potichu. Zakrádali sme sa k chatrči. Bolo v nej počuť hlasy. Skrčili sme sa pod oknom a počúvali. Bol tam Voldemort a Snape. Márne som očakával, že tam bude aj môj otec, ale nevedel som, čo by asi urobil, ak by ma videl s Potterom. Vedel som, že ani on už nechce bojovať na strane zla, ale nikdy by sa k Potterovi nepridal. Keby nebolo Hermiony, tiež to nikdy neurobím. Z ich rozhovoru som zachytil niečo o prútiku, ktorý mal Voldemort. Absolútne som netušil, o čom kecajú, ale podľa výrazov, ktoré mali Potter a Weasly, som pochopil, že oni vedia. Nadvihol som sa a pozoroval, čo robia. Voldemort sa prechádzal okolo Snapea a hovoril mu o tom, že ho bazový prútik nepočúva. Čo je to bazový prútik? Niekde som to už počul, som si istý, ale kde?

„Patrí tomu, kto zabil jeho posledného majiteľa. Ty si zabil Dumbledora, Severus." Hovoril Snapeovi. „Kým budeš žiť, bazový prútik nebude nikdy naozaj môj. Bol si verný a dobrý sluha Severus. Ale iba ja môžem žiť naveky."

Neveriacky som na nich pozeral. Čakal som, kedy ho zasiahne Avadou Kedavrou. V tej chvíli som ani na chvíľu neľutoval svoje rozhodnutie zradiť ho. Ak zabil Snapea, ktorý pre neho robil špinavú robotu celý život, ako by asi zaobchádzal so mnou a mojimi rodičmi?

Voldemort ho nezasiahol smrtiacim zaklínadlom. Miesto toho na neho poslal Nagini. „Nagini, zabi!" prikázal hadovi. Potom bolo počuť ranu. Snape bol opretý o stenu a ten had na neho útočil. Hemriona sa roztriasla a rukou si pridržiavala ústa. Okamžite som ju chytil za druhú ruku a pevne ju stisol. Mal som tiež sám čo robiť, aby som od hrôzy nevykríkol. Had ho niekoľko krát zasiahol, bolo počuť ako Snape syčí na zemi. Potom sa odmiestnil. Okamžite som sa dvihol a vošiel za Potterom do búdky. Potter podišiel k Snapeovi, ktorý ešte žil. No vyzeral príšerne. Od krku až po stehná mal plno rán, ktoré krvácali. Neveriacky som vypliešťal oči. Prečo sa nebránil? Potter podišiel k nemu a pridržiaval mu ranu na krku. Hermiona mala slzy v očiach, čo som v jej prípade nechápal. Snape ju nenávidel asi najviac zo všetkých. Snape sa pozeral na Pottera a z očí mu vyhŕkli slzy. Svietili na bielo. Vedel som že sú v nich spomienky. Ako ich Potter odobral, Snape sa pozrel na mňa.

„Draco." neveriacky na mňa hľadel. Pohľadom prešiel na Hermionu, ktorá ma držala za ruku. Prekvapilo ma, že v jeho pohľade nebolo opovrhovanie, ale skôr by som povedal, že vďačnosť. Svoj pohľad upriamil na Pottera. „Máš oči svojej matky." Vydýchol a prestal sa hýbať. Cítil som, ako mnou prešli zimomriavky. Práve zomrel Snape. Všetci sme ostali šokovane hľadieť na jeho mŕtve telo.

Zrazu som videl záblesk tmavomodrého svetla na oblohe a príšerne ma rozbolela hlava. Hermiona pustila moju ruku a držala si hlavu.

„Bojovali ste statočne, ale málo. Ja som to nechcel, každá preliata kvapka čarodejníckej krvi je veľká strata. Prikážem svojím silám, aby ustúpili. Harry Potter, teraz hovorím priamo k tebe. Dnes v noci si nechal svojich priateľov, aby za teba umierali namiesto toho, aby si sa mi postavil zoči-voči. Príď za mnou do temného lesa a postav sa svojmu osudu. Ak to neurobíš, zabijem každého, kto sa pokúsi ťa predo mnou ukryť."

„Musíme sa vrátiť do hradu." Povedal Potter a išli sme za ním.

„Si v poriadku?" Opýtal som sa Hermiony.

„Áno, poďme."

Bojovné výkriky, ktoré sme počuli, keď sme hrad opúšťali, boli preč. Na nádvorí bolo hrobové ticho. Jediné zvuky, ktoré sme počuli, bol horiaci oheň. Na nádvorí ležalo niekoľko mŕtvych pavúkov, vlkodlakov a upírov. Spoznal som aj niekoľko smrťožrútov. Nasledoval som Pottera, ktorý kráčal smerom dnu k veľkej sieni.

Spolu s Weasleym sa zapreli do dverí, ktoré sa ťažšie otvárali kvôli tomu, že všade boli trosky, polovica hradu bola zničená. Vo veľkej sieni panoval nepríjemný rozruch, sprevádzaný prevažne plačom a vzlykmi. Videl som Pomfreyovú a Sproutovú ako ošetrujú zranených. Zazrel som Pansy, ako na mňa hľadí a v jej očiach už nebola zlosť, ale iba strach a utrpenie. Crabbea a Goyela som nevidel. Videl som ako profesor Slughorn utešuje nejakého chlapca, ktorý plakal nad iným mŕtvym chlapcom. Jedná vec bola nenávidieť všetkých a súperiť s nimi v škole. Iná bola vidieť ich mŕtvych. Pocítil som skľúčený pocit. Vtom sa Weasley rozbehol. Vymenil som si pohľad s Hermionou a išli sme za ním. Videl som všetkých Weasleyovcov. Stáli a plakali. Jedine pani Weasleyova strašne vzlykala a ležala na zemi objímajúc niekoho telo. Keď som podišiel bližšie, videl som, kto je tá osoba. Fred Weasley. Jeho brat vzlykal objímajúc Rona Weasleyho a úprimne aj napriek tomu, že som ich vždy nenávidel, toto bolo veľa aj na mňa. Oči sa mi zaplnili slzami, ale udržal som ich. Hermiona klesla na zem vedľa Weasleyho a začala ho objímať. Rozhliadol som sa okolo, pohľad mi padol na Tonksovú. Bola tiež mŕtva. Ležala vedľa jej manžela, profesora Lupina. Teraz som už slzy neudržal. Tiekli mi po líci. Bola moja rodina. Vždy som ju chcel spoznať. A teraz? Už je neskoro. Nikdy ju nespoznám. Ani som sa jej nestihol poďakovať za to, že nám zachránila život.

Kráčal som smerom k Pansy. Išla mi oproti. S plačom sa mi hodila do náručia. Objal som ju. Potom ma zobrala za ruku a doviedla ku Goyelovi. Pochopil som dôvod jej plaču. Crabbe bol mŕtvy. Zohol som sa vedľa neho a nemohol som tomu uveriť. Áno, nepatril medzi najmúdrejších a najlepších, ale bol to môj priateľ. Goyle bol bledý ako stena a vôbec nekomunikoval.

„Čo...čo sa mu stalo?" opýtal som sa.

„Carrowci. Chceli nás zabiť." Potichu prehovorila Pansy.

Crabbe zomrel s výrazom pre neho typickým. Nechápavý pohľad a tupý výraz. Natiahol som sa a privrel som mu oči.