Draco
Zaťal som ruky v päsť, prehĺtol a ostal som stáť na mieste.
Voldemort sa zahľadel na mňa a prehovoril.
„Draco, prečo neprídeš sem k nám? Nezmenil si však stranu že nie?"
Pocítil som na sebe spýtave pohľady smrťožrútov. Premeriaval som si ich očami a zastavil som sa pri Bellatrix. Pozerala na mňa neveriacky a o opovrhovaním.
Nastalo hrobové ticho. Všetci upierali zrak na mňa. Zrazu som nevedel čo mám robiť. Pocítil som ako niekto chytil moju ruku a pevne ju stisol. Bola to Hermiona. Pohľad do jej očí ma úplne pohltil. Odhodlane som sa pozrel v pred. Voldemort sa otočil k môjmu otcovi.
„Pozri sa Lucius, čo si vychoval."
Začal sa odporne smiať. Videl som že sa smejú aj smrťožrúti, ktorý nenávideli našu rodinu.
Do toho skočil Neville. Vykročil v pred.
Hermiona
Takmer mi puklo srdce keď som videla Harryho mŕtveho. Teda myslela som si že bol mŕtvy. Po tom ako Neville vytiahol chrabromilov meč, Harry vyskočil z Hagridovho náručia, zasiahol niekoľko smrťožrútov a rozbehol sa k nám. Nebol čas. Museli sme rýchlo konať.
„Zabite hada" zakričal nám Harry a utekal preč. Videla som čierny tieň ako letel za ním.
„Poďme" zakričal Ron. S Dracom sme ho nasledovali. Zrazu sa predo mnou zjavila hrôzostrašná tvár Bellatrix Lastrengeovej.
„Teraz ťa zabijem špinavá humusáčka."
Skôr než som sa stihla spamätať, letela som dole schodmi. Každý schod mi spôsoboval mučivú bolesť. Keď som dopadla videla som ako Draco skočil po Bellatrix.
„To nemyslíš vážne Draco. S humusáčkou špinavou. Krvizradca. Nezaslúžiš si meno Malfoy. Chopte sa ho." prikázala smrťožrútom. Začala som pred ňou utekať. V hlave sa mi objavovali mučivé spomienky. Bellatrix za mnou kričala že ma zabije. Mala som pred ňou slušný náskok, skrčila som sa za veľký stojan.
„Kde si humusáčka? Ja si ťa nájdem." Prehovorila spevavým tónom.
Zvierala som v ruke prútik.
„Expelliarmus." Zasiahla som ju. Bez akejkoľvek námahy moje kúzlo odrazila.
„Myslíš si že ma dostaneš? Mňa? Si iba humusáčka. Nič viac. Obyčajná nula."
Chcela som jej odpovedať ale hlas sa mi triasol. Nemohla som. V tom som pocítila ako ma niekto udrel zozadu. Spadla som na zem. Prútik mi vypadol z ruky. Myslím že to bol Rodolphus jej manžel. Škaredo na neho pozrela a utrúsila niečo o temnom pánovi.
„Konečne ťa zabijem." Povedala mi Bellatrix
V tom niekto zasiahol jej manžela omračovacím zaklínadlom. Prekvapilo ma že to bola Ginny. Bellatrix vyriekla smrtiace zaklínadlo, ktorému sa našťastie vyhla. Schytila som prútik a namierila ho na ňu.
Začala sa pobavene smiať.
„Hlupane." Vyriekla a smiala sa ďalej.
Tesne pred tým, ako nás skoro zasiahla smrtiacim kúzlom sa pred nás postavila Molly Weasleyová. Začala bojovať s Bellatrix. Aj keď som bola prekvapená, aká nenávisť sršala z Pani Weasleyovej, nemala som čas sledovať ich boj. Museli sme zabiť toho hada.
„Hermiona" otočila som sa. Utekal ku mne Draco.
„Si v poriadku, nemohol som sa ich striasť, kým neprišla matka."
Prerušila som ho tým, že som do neho drgla. Otočil sa a spoločne sme hľadeli na hada ako sa k nám približuje. Za ním išiel potichu Ron a snažil sa ho prebodnúť zubom. Had sa otočil, a zaútočil na neho. Nech sme sa snažili akokoľvek, had bol vždy rýchlejší než my. Boli sme takmer v koncoch, keď sa odniekiaľ zjavil Neville a presekol hada. Posledný horcrux bol zničený, už to bude len na Harrym. Uistila som sa že je Ron v poriadku a hneď som sa vrhla do náručia Dracovi.
Hermiona
Najprv som tomu nemohla uveriť, konečne bolo po všetkom. Bol preč. Už navždy. Aj ona bola preč. Už nám nikdy neublíži. Plakala som od radosti a objímala Draca. Jeho rodičia stáli niekoľko metrov od nás. Narcissa Malfoyová mala neutrálny výraz. Zato Lucius sa mračil ostošesť. Narcissa zobrala Draca do ošetrovne, aby sa mu pozreli na nepekný škrabanec od Greybacka.
S úsmevom a slzami šťastia sme sa všetci objímali. Najdlhšie objatie patrilo Harrymu a Ronovi. Spolu sme vyšli von a prechádzali sa pomedzi trosky hradu. Ako keby aj počasie vedelo že sa všetko obracia na dobre, vyšlo slnko a rozjasnilo sa nad celou krajinou. Bola som prekvapená keď Harry zlomil bazový prútik a odhodil ho preč. Čakala som že si ho nechá. Ale mal pravdu. História sa nesmie zopakovať. A nikdy nevieme komu by sa ten prútik mohol dostať pod ruky.
Behom nasledujúcich hodín všetci postupne odchádzali domov. Hneď ako si oddýchneme spoločne sa vrátime na Rokfort bude sa bude konať oslava na počesť víťazstva a počesť tých, ktorí už nie sú medzi nami. Weasleyovci, ja a Harry pôjdeme na Grimmualdovo námestie. Ostaneme tam niekoľko dní.
Skôr než som odišla, začala som hľadať Draca. Madam Pomfreyová ošetrovala veľa ľudí. Prechádzala som medzi nich a hľadala som Draca. Bol na konci. Mal dole košeľu, na ranách mal nejakú nechutne vyzerajúcu, smradľavú masť a so zatvorenými očami pil elixír na hojenie rán. Vedľa neho sedeli jeho rodičia. Keď som podišla k nim stíchli a pozreli sa na mňa. Nastalo trápne ticho. Preglgla som. „Draco, ja už pôjdem. Idem s Weasleyovcami a Harrym na Grimmualdovo námestie."
Draco na mňa pozrel a usmial sa „Napíšem ti." Nechcela som vyvolávať žiadnu drámu tak som radšej odišla. Aj keď som mala sto chutí jeho rodičov odignorovať a pobozkať ho.
Prešli 3 dni od jeho smrti. Prvé dva som od únavy prespala. Ten pocit. Konečne teplá posteľ, čistá perina. Taktiež som bola nesmierne vďačná za teplú stravu. Vstala som z postele a zívla som. Na nočnom stolíku bola položená obálka. Ihneď som ju otvorila.
Hermiona,
Dúfam že si si už dostatočne oddýchla. Chcel by som sa s tebou čo najskôr stretnúť. Túžim ťa vidieť a cítiť tvoje objatie. Chýbaš mi. Ozvi sa mi čím skôr
Draco
Zahrialo ma pri srdci. Menšie obavy som mala však z jeho rodičov. Určite ma nepríjmu takú aká som.
Weasleyovci to zobrali celkom dobre, čo som prekvapená. Boli síce šokovaní ale nakoniec uznali, že ak som mu odpustila a ak mu verím, tak sa naozaj zmenil. Ron s tým samozrejme stále nesúhlasí ale rešpektuje mňa, aj moje rozhodnutie. Dracovi som odpísala že sa môžeme stretnúť dnes večer v Londýne. Netrvalo ani hodinu a prišla mi sova s odpoveďou.
Večer sa stretneme.
Na dvere niekto zaklopal. „Môžem?" pýtala sa ma Ginny.
„Áno, už som hore."
„Tak ako? Ozval sa ti Malfoy?" opýtala sa
„Áno, večer sa stretneme."
„A čo jeho rodičia?"
Zahryzla som si do pery a povzdychla „Neviem, ale je mi to jedno. Ginny ja ho milujem. Milujem ho najviac ako len môžem. Nechcem byť už bez neho ako posledný rok."
„Chápem. Držím palce." Usmiala sa. Je to úžasná kamarátka.
Bolo krátko po štvrtej hodine. Behala som po izbe s uterákom na hlave a vyhadzovala z tašky všetky svoje veci. Nevedela som čo si mám obliecť. Bolo smiešne akú paniku som robila z obyčajnej večere. Trvalo takmer dve hodiny kým som sa dala do kopy. Harry s Ronom ma pochválili že vyzerám výborne. George utrúsil že ma je škoda pre niekoho, ako je Malfoy. Bolo to prvýkrát čo sme od neho počuli žart po Fredovej smrti.
Presne o šiestej sa rozozvučal zvonček. Pred dverami stál Draco. Zobrala som si kabelku a vyšla som von.
„Si nádherná." Polichotil mi.
„Ďakujem."
Chytil ma za ruku a premiestnili sme sa. Draco ma najprv zobral na večeru do luxusnej čarodejníckej reštaurácie. Nebola som zvyknutá na taký luxus. Najprv som sa cítila neisto, ale neskôr to bolo lepšie. Večera bola vynikajúca. Hneď po nej sme sa išli prejsť.
„Ako tvojej zranenia, si už v poriadku?" opýtala som sa ho.
„Áno. Mal som šťastie že nebol spln. Aj keď budem musieť chodiť preventívne na kontroly nejaký čas. Zranenia nie je skoro ani vidieť."
„Som rada že si v poriadku."
„Ja som rád že sa to všetko skončilo." Pri jeho slovách som cítila neskutočnú úľavu. Draco ma chytil za ruku a ja som sa o neho oprela. Lenže čo bude teraz? Stále som videla závažný problém. Lucius Malfoy.
„Draco?" neisto som sa opýtala
„Áno?"
„Aké to teraz medzi nami bude? Predsa len ide o tú krv. A ja.."
„Je mi úplne ukradnutá celá krv a všetky tieto čistokrvné somariny. Milujem ťa. Ty si ma ako jediná osoba na tomto svete urobila šťastným, naučila si ma toľko vecí. Naučila si ma vážiť si ľudí, postaviť sa zlu, bojovať za to čo je správne. Neexistuje nič, čo by mi bránilo v tom byť s tebou."
Popri tom ako mi hovoril tieto slová, mi tiekli slzy. Bolo to dojímavé. Objala som ho, zatvorila oči a pobozkala ho.
„A tvoji rodičia.?"
„Som dospelý." Znela jeho odpoveď.
Ďalej už nechcel počuť nič o obavách. Bolo už veľa hodín, Draco ma odprevadil na Grimmualdovo námestie, kde sme sa rozlúčili a on sa odmiestnil domov. Dlho som ostala stáť a pozerať sa na oblohu.
Z myšlienok ma vytrhla Ginny, ktorá zaklopala na okno a vedela som, že bude chcieť počuť každý detail o tom, čo sa dnes udialo.
Vojna skončila, ale tento príbeh nie. Budem ešte pokračovať v jeho písaní, snáď sa vám páči :) Do hodiny nová časť ❤