“Konečne Piatok!” Povedala som si hneď ako som ráno otvorila oči, bolo mi divné, že som sa zobudila bez toho aby mi vyzváňal budík na mobile. Pozrela som sa na digitálne hodinky, ktoré som si doviezla z Írska a prešla ma chuť! 10:03 mi ukazovali z čista a jasna!
“Bože, prečo mi nezvonil budík, zase som nevstala do školy, ja snáď hodím slučku!” Rýchlo som skočila z postele a snažila sa čo najrýchlejšie upraviť, no rozhodla som sa, že si radšej dám sprchu a do školy nepôjdem, lebo som chcela ísť za Robinom do nemocnice. Hneď čo som vyliezla zo sprchy som sa prezliekla a pomaličky vyrazila dole do kuchyne, no na schodoch som začula akési hlasy, ktoré som ešte nemala možnosť poznať.
“Ďakujem Sammy a Patrick, že ste ma odviezli až domov, ale vidím, že tu ani mamka ani ocko ešte nie su, ba ani Robin. Nechápem to, sľúbili mi, že na mňa počkajú.” Hovorilo jedno dievča, ktoré som pozorovala zo schodov až potom mi došlo, že to bude KATE, ich dcéra.
“Ale čo tu robí tak skoro?!” Pýtala som sa samej seba. Patrilo by sa ich tu aspoň privítať, aj keď to robím veľmi nerada.
“Dobrý,vitaj doma Kate.” Vyplazila som zo seba hneď to prvé čo ma napadlo a pomaličky som si ju obzerala zatiaľ čo som schádzala dole po schodoch.
“Dobrý,Oh nevedela som, že si naši zvali ďalšiu slúžku.” Uštipačne poznamenala tá malá namyslenica.
“To asi preto, že ja slúžka nie som.” Odvrkla som jej.
“A kto potom, neviem prečo ale strášne sa mi podobáš na tú maminu dcéru .,” Zajakala.
“To asi preto, že ja som jej dcéra Allyson a tiež ťa nevidím rada, ďakujem za “pekné” privítanie.” Odvrkla som jej a ďalej si pokračovala v svojej ceste do kuchyne. Nasypala som si musli do misky a zaliala ich miekom, pretože to takto zboťňujem.
Kate ma ignorovala a ďalej si vybaľovala svoje kufre, neviem kde bola tak dlho, ale kufrov mala viac než dosť. Sammantha a Patrick boli jej poskoci a splnili jej všetko, čo jej videli na očiach. Ja by som ani zadarmo nechcela vláčiť jej kufre po toľkých schodoch a potom ti zato ešte ani nepoďakuje, nasralo by ma to natoľko, že by som išla naspäť po tie kufre a všetky by som ich vyhodila hore z poschodia sem dole a nechala ju aby si to všetko pozbierala, veď ona nemá v sebe ani kúsok citu! Premýšľala som, zatiaľ čo som sa hrabala v miske a pokúšala sa nabrať rovnaké množstvo musli a mlieka.
“A choď si ihneď ľahnúť do postele, dobre? My k tebe ešte prídeme.” Počula som hlasy z predsiene, ihneď som sa postavila od stola a utekala tam, dúfala som, že to bude Robin, mama a Josh. Nemýlila som sa.
“Robin, aká som rada, že si doma a že si v poriadku.” Neudržala som sa a ihneď ho objala.
“Mimochodom, prišla Kate, je niekde tam..,” Ukázala som smerom na obývačku.
“Oh, vážne? Nemala prísť až večer?” Prekvapene sa tváril Josh.
“Poď, Robin. Odprevadím ťa do izby.” Schytila som ho za ruku a pomaly ťahala hore. Bol ešte trošku nemotorný, kedže no ., Ledva chodil a samozrejme bol strašne bledý.
Odprevadila som ho až do izby a prinútila som ho aby si do nej ľahol.
“Allys, ty ma snáď budeš obskakovať do konca života.” A trošku sa pousmial, videla som to na vlastné oči!
“Je to moja povinnosť, si môj brat predsa, nie ako tá Kate!” Pri slove Kate som prevracala očami. Chcela som ho nechať, nech si oddýchne preto som sa pomaličky pobrala k dverám.
“Allys, prosím sadni si sem, ku mne.” Povedal, čo ma dosť prekvapilo, nemyslela som, že teraz bude chcieť rozoberať to, čo sa stalo. Tak som sa otočila od dverí a sadla si na okraj jeho postele.
“Áno, čo je? Niečo mi chceš povedať?” Tvárila som sa nechápavo, aj keď som v podstate bola veľmi zvedavá, čo mi povie.
“Mama mi povedala, že to ty si ma našla,.” Odmlčal sa.
PS: Cez 5000 prečítaní :O, ste úžasní, veľmi vám ďakujem. Samozrejme ma veľmi tešia aj vaše komentáre a votes :3 ani neviete ako veľmi ste ma potešili, ja vás snáď zbožňujem :3 Čo myslíte, povie Allyson Robin skutočný dôvod prečo sa stalo, to čo sa stalo ? :)