Budem tvojim liekom

11. kapitola - Wellness

Po krátkej sprche som si ešte v osuške rozčesala a osušila vlasy. Z kufra, ktorý mi Hanna poslala som vybrala čierne legíny. Po bokoch mali prekrížené viazanie, ktoré siahalo po celej dĺžke bokov. K nim som si obliekla tmavozelené tričko s véčkovým výstrihom lemovaným čipkou. Nohy som si nechala bosé. Predpokladala som, že mi Oliver opäť nanesie masť a obviaže vyvrtnutý členok. Do zadného vrecka na legínach som dala mobil a do ruky vzala mala huňaté papuče. Vyšla som z izby a zamierila k Oliverovým dverám. Zaklopala som.

„ Poď ďalej, Emmka." ozval sa spoza dverí.

Vošla som do vnútra. Izba bola krásna a svetlá. Najväčšia akú som videla. V ľavom rohu bolo veľké čierne kreslo. Hneď vedľa neho bolo mohutné okno od vrchu až po spodok. Viedlo na terasu z ktorej bol výhľad na opačnú časť mesta. V strede bola obrovská železná posteľ s kovaným rámom. Krásne upravená. Na chlapa netypické, ako keby v nej nikdy nespal. Podlaha bola zo sivého mramoru. Najviac ma zaujala presklená stena, za ktorou bola veľká okrúhla vaňa. Vedľa nej bola sprcha a umývadlo so zrkadlom na celú stenu. Z izby viedli dvere. Typovala som, že na toaletu. Zo súkromnej obhliadky ma vyrušil Oliver, ktorý odsunul zrkadlové dvere na pravej strane izby. Jediné, čo ho zahaľovalo bola osuška okolo pása. Keď sa nám stretli pohľady okamžite som sa otočila.

„Prepáč, ja som myslela, že už budeš hotový. Pôjdem ťa počkať do svojej izby."

Už som chcela odísť ale pribehol ku mne a zastavil ma.

„Emma počkaj! Keď som prišiel do izby zavolal mi otec a musel som s ním niečo prebrať. Daj mi prosím dve minútky a budem oblečený." vysvetľoval.

„Oliver, naozaj nemám problém ťa počkať u seba v izbe."

Otočil ma k nemu. Naše oči sa stretli. Zazrela som v nich plameň. Vtedy som si uvedomila, že miesto kde ma drží jeho ruka mi horí. Neviem, či ste niekedy zažili taký pocit vzrušenia. Stačil dotyk osoby, ktorá ho spôsobovala a mohli by ste sa aj vznietiť. Nehovorím ani o jeho hrudi. Fascinoval ma každý sval ktorý sa mu pri pohyboch napol. Brušká prstov mi horeli žiadostivosťou dotknúť sa ho.

„Počkaj prosím. O dve minútky som pri tebe. Chcem ti ešte namastiť nohu a obviazať. Mám prichystané všetky veci." ukázal na stolík pri posteli.

„Dobre, počkám na teba." vydýchla som si. Bolestne. Krásne telo, ktoré voňalo po čerstvej sprche a gély bolo preč.

Zaviedol ma k posteli. Posadila som sa. Bez slova odišiel za zrkadlové dvere. Ako sľuboval zjavil sa približne o dve minúty v teplákoch a dlhom bielom tričku s véčkovým výstrihom. Vlasy mal opäť v drdole. Mysleli by ste si o ňom čokoľvek, ale určite nie, že je generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti a vyštudovaný lekár.

„Poď previažeme ti nohu. Pokojne si ľahni." poslúchla som.

Oliver si sadol na koniec postele. Z kufríka začal vyberať všetky veci, ktoré potreboval k tomu, aby mi ošetril nohu.

„Máš pekné legíny, sú veľmi zaujímavé. Najmä to viazanie."

„Snažíš sa ma dostať do rozpakov? Beháš tu v osuške a chváliš mi viazanie, ktoré odkrýva časť nôh."

„Zaberá to?"

„Trošku." povedala som pobavene.