39. Kapitola - Láska je silnejšia ako smrť

145 8 0
                                    

Emma

Stála som pri okne a pozorovala jazero. Ako svadobný dar sme dostali od Olivera seniora krásny dom. Teda lepšie by sedelo pomenovanie vila. Bola blízko ich sídla. Rozliehala sa na obrovskom pozemku s jazerom a vlastným parkom. Dom mal dvanásť izieb, spoločenskú miestnosť, dve jedálne, osemnásť kúpeľní, herňu, kinosálu a wellnes. Vonku boli tri bazény, niekoľko športových ihrísk, podzemná garáž, dom pre služobníctvo a ochranku. Normálne by som to nazvala hotelom nie domov. Nikdy som v takom luxuse nežila. Sama som si si hľadala miesto v našom dome. Pomaly ho menila a prispôsobovala nám dvom. Teda trom.

Bola som na začiatku tehotenstva. Oliver ešte o ničom nevedel. Po našom rozchode som párkrát vynechala anitkoncepciu. Naša chémia bola tak silná, že stačilo trochu neopatrnosti a ja som pod srdcom niesla nový život. Naša svadobná cesta sa zrušila a pobyt v Turecku sme si nakoniec predĺžili len o pár dní. Doma sa konala veľká oslava. Zhon z práce a problémov s Alfrédom zamestnával životy nás všetkých. Denne ma strážilo niekoľko ochrankárov a Thomas sa stal súčasťou môjho života.

Všetko plynulo veľmi rýchlo. Krásne slnečné dni nahradil chladnejší október. Ozvalo sa klopanie na dvere.

„Vstúpte.“ povedala som.

„Emma, kázali ste Vás zavolať, keď príde pán Goodway domov.“ ohlásila Olívia.

„Ďakujem. Večera je nachystaná?“ opýtala som sa

„Ako ste si želali.“ odpovedala

„Ďakujem. Idem  privítať manžela.“ odpovedala som s úsmevom.

Rozbehla som sa dole po schodoch smerom k výťahu. Oliver práve vchádzal do  miestnosti.

„Ahoj Kráska.“ pritiahol si ma bližšie a s úsmevom  mi venoval bozk.

„Ako sa dnes mal môj drahý manžel?“ objala som ho.

„Keď vynechám, že si ma celý deň nechala bez teba, tak celkom dobre. Kde si bola?“ zvedavo sa vypytoval.

„Večera je nachystaná pri nej ti všetko poviem. Poď! Budeme večerať v zimnej záhrade ešte je celkom príjemne.“ nabádala som ho, aby šiel za mnou.

„Tuším si sa na mňa nachystala.“ usmiala sa. Obaja sme ruka v ruke prešli vstupnou halou a vyšli k presklenej terase. ˇ

Čakal nás prestretý stôl. Presne podľa môjho želania. Na pomocníkov v domácnosti sm si nemohla sťažovať. Boli tichí, milí a svoju prácu vykonávali výborne. Snažila som sa byť nápomocná, ale  k práci ma nikdy nepustili.

„Kráska moja, je to krásne. Rád sa k tebe vraciam domov. Najprv ma objal a potom mi odsunul stoličku. Posadila som sa a Oliver ma nasledoval.

Naservírovali nám predkrm a neskôr polievku. Snažila som sa viesť pokojný rozhovor, ale vrelo vo mne napätie zo správy, ktorú som chcela Oliverovi povedať.

„Emma, niečo s tebou nie je v poriadku. Jedla si sa skoro nedotkla a si dosť bledá. Dnes si nebola v práci. Necítiš sa dobre?“ postrehol zmenu Oliver.

„Nie, naopak som v poriadku.“ nesmelo som sa zasmiala.

„Bola si dnes u lekára? Volal som Lukasovi, ale nebral mi telefón. Viem že si tam mala byť na desiatu. Som z toho nepokojný. Býva ti často zle.“ chytil ma za ruku.

Budem tvojim liekomजहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें