21.Kapitola - Áno

164 14 2
                                    

Vedela som, že to, čo je medzi nami je niečo iné, ale nevedela som pomenovať svoje pocity. Aj Aelx mi povedal, že sa do mňa zaľúbil, ale bolo to iné. City k Oliverovi boli odlišné od tých, ktoré som cítila k Alexovi. Nemilovali ma rodičia, nemiloval ma strýko, prečo by ma mal milovať Oliver? Rozbitú na kúsky poznačenú hriechom vraždy. Síce som vravela, že minulosť je za mnou, ale bolo to naozaj tak?

Emma

V piatok ráno sme sa po raňajkách rozhodli ísť spolu na prechádzku na nábrežie k rieke. Počasie bolo trochu sychravé, ale možnosť opätovne dýchať vonkajší vzduch bol lákavejší ako chlad. Vonku bolo málo ľudí. Pre nás síce karanténa skončila, ale pre svet nie. Vírus tu bol stále medzi nami. Svedčili o tom poloprázdne ulice, zatvorené obchodíky, ľudia v maskách.

„O čom premýšľaš Kráska?“ opýtal sa ma Oliver.

„Mám pocit ako keby sme žili v nejakom katastrofickom filme. Viem, že je to témou dňa, ale spoza stien firmy som zabudla na realitu.“ odpovedala som smutne.

„Máš pravdu, tiež sa pozerám okolo a som smutný z toho, čo vidím. Musím urobiť všetko preto, aby sme čím skôr našli vakcínu.“ zamyslel sa.

„Dúfam, že to bude čím skôr.“ šepla som.

Myslela som pritom najmä na Hannu. Má silnú cukrovku. Patrila teda do ohrozenej skupiny. Už som sa na ňu veľmi tešila.

„Poďme si kúpiť hotdog.“ potiahol ma smerom k malému stánku.

„Dobre.“ súhlasila som.

Sadli sme si na neďalekú lavičku a jedli v tichosti. Každí v svojich myšlienkach.

„Emma, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať.“ začal opatrne.

„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa.

„Nie Emma, nič zle, ale zajtra sa v dome môjho otca koná večierok. Majú tam prísť ľudia z nášho odvetvia a aj politici. Bude sa lobovať za financie a podporu na získanie financií na výrobu vakcín a liekov.“ hovoril nervózne.

Nerozumela som jeho nepokoju. Nechápala som ani prečo nie som pozvaná na takú príležitosť. Zväčša som bola na podobných akciách. Znervóznela som.

„Oliver deje sa niečo?“ v mojom hlase bolo cítiť neistotu.

„Vlastne ani nie, len som chcel, aby si ma na tom večierku sprevádzala. Nie len ako súčasť firmy, ale aj ako moja partnerka.“ priznal.

„Aha. Oliver vieš, že by to vyvolalo veľa rečí ?“ ostala som zaskočená.

„Viem a je jedno, čo budú hovoriť. Milujem ťa a nechcem tajiť náš vzťah. Nemáme ho prečo tajiť. Nerobíme nič zlé. Vlastne som chcel, aby sme sa stali oficiálne párom. Viem, že nebude ľahké by mojou priateľkou, ale chcem, aby každý vedel, že si moja.“ vyznal sa mi.

„Neviem či som pripravená opäť byť stredobodom médií. Bojím sa. Oliver veľa vecí ešte o mne nevieš.“ nervózne som si prešla rukou vo vlasoch.

„Neexistuje pre mňa nič, prečo by som ťa opustil. Chcem len ..., proste chcem normálny vzťah. Zo všetkým, čo k tomu patrí.“ postavila sa oproti mne a chytil ma za ruky.

Budem tvojim liekomWhere stories live. Discover now