Budem tvojim liekom

7. Kapitola - Raňajky

Stále som na neho pozerala. Ocitli sme sa vo veľkej kuchyni. Všetko v nej bolo luxusné a nové. Nedalo sa to porovnať s mojím bytom.

Kuchynská linka bola v tvare L a dominovala mramorová doska. Kuchyňa určite na mieru robená krásne ladila. Všetko spolu zapadolo do jedného konceptu. Oproti linke bol barový stôl s tromi stoličkami.

Oliver ma posadil na jednu zo stoličiek. Potom vybral zo zabudovanej chladničky mlieko. Z hornej skrinky vybral pohár. Nalial mi do neho mlieko a položil ho predo mňa. Rýchlo som ho vzala a napila sa. Hneď som cítila ako mi mlieko upokojuje hrdlo. Odpila som si ešte jeden poriadny dúšok. Potom som sa poobzerala po miestnosti.

Veľká mramorova doska sivej farby dodávala kuchyni robusnosť.

„Páči sa ti? Myslím kuchyňa." povedal ako by mi prečítal myšlienky, ktoré kričia, páčiš sa mi.

„Je pekná, nová, moderná a tak veľká." dopila som zvyšok mlieka.

Oprel sa o barový pult a natiahol ku mne ruku. Prstom mi prešiel po hornej pere.

„Máš tam fúzy od mlieka." pootvorila som pery. Bolo to neskutočne vzrušujúce. Pozerala som sa do tých hlbokých modrých očí. Usmial sa. Zahanbene som potriasla hlavou zo strany na stranu .

„Ja, ... ďakujem." stratila som reč.

„Si ako malá." uťahoval si zo mňa.

„Uťahuješ si zo mňa, nie je to pekné." povedala som zachmúrene.

„Len som ti utrel fúzy, nehodia sa ti." v úsmeve mi ukázal zuby.

Bol Veľký, zarastený a svalnatý. Ako divoch, Tarzan. Nahý len v šortkách stál vo veľkej kuchyni a utieral mi mlieko z pier.

„Doberáš si mňa, ale víno si nalieval ty." pripomenula som mu.

„Keby som vedel, že tak zle znášaš víno, nedal by som ti ho.

„Znášam ho zle len keď ho vypijem viac." priznala som.

„No to sa ti podarilo. Vypila si skoro celú fľašu. Skoro nič si mi nenechala." stále ma pokúšal.

„Bolo veľmi dobré. Stále si mi dolieval a navyše som z teba nervózna." spojila som ruky pred sebou.

„Prečo si zo mňa nervózna?" pýtal sa a hlavu naklonil na bok.

„Si stále tak blízko mňa. Stále sa mi pri tebe niečo deje. Ukázala som na nohu. Nosíš na rukách. Vieš nie som zvyknutá si púšťať ľudí tak blízko." priznala som.

„Znervózňuje ťa, keď som pri tebe blízko?" pýtal sa a obočie nadvihol nahor.

„Áno. Som pri tebe ako nešika. Buď padám alebo ma zachytávaš. Poprípade ma nosíš na rukách a to sa poznáme asi len jeden deň." vyhodnotila som našu situáciu racionálne.

„No a mám ťa nechať padať ďalej veď ledva chodíš. Členok nie je nič vážne, ale prvé dni dosť bolí. Zažil som si to viem o čom hovorím. Emma pomôžem ti teraz do týždňa si fit. Nebuď nervózna." upokojoval ma a jedným okom na mňa žmurkol.

Prisahám, žeby som mu verila v tej chvíli všetko. Určite viem načo balí baby.

„Dobre nebudem." kusla som si do spodnej pery. Klamala som. Už teraz som bola nervózna. Keby sa aspoň obliekol. Zatvorila som si oči. Moja myseľ fantazírovala nad jeho telom. Úplne nehanebne.

„Emma, niekedy mi príde, že si mysľou niekde inde?" otvorila som oči a zatriasla som hlavou

„Oliver, môj notebook ostal v kancelárii. Keďže sa asi veľmi nebudem hýbať, rada by som aspoň pracovala. Nemohol by si mi preň zájsť?" pýtala som sa.