Budem tvojim liekom

14.kapitola - Stalo sa veľa

Moje telo bolo v ohni. Oliver ma vzal a oprel o kraj vírivky. Neprestával ma bozkávať. Jeho ruky boli všade. Na mojom chrbte, zadku stehnách. Moje telo s ním plne spolupracovalo a odpovedalo na každý jeho dotyk. Po chvíli nás prerušil. Oprel si čelo o moje. Jeho ruka bola zamotaná v mojich mokrých vlasoch.

„Túžim ťa pobozkať od prvej chvíle.“ zašepkal mi.

Ešte stále som sa triasla po celom tele. Nič podobné som nikdy nezažila. Som neskúsená, ale párkrát som sa už bozkávala. Nikdy som však neucítila toľko vášne. Nikdy necítila takú túžbu k mužovi.

„Emma, prosím odpovedz mi,“ jemne mi perami prechádzal od kľúčnej kosti cez môj krk až uchu, „máš niečo s Weissom?“

„Nemám.“ odpovedala som a vzdychla som mu do pier.

„Prečo ťa potom bozkával?“ ťažko dýchal, ale stále ma držal v pevnom zovretí.

Trochu som sa odtiahla. Pochopila som, že je asi nutné Oliverovi vysvetliť, čo sa v skutočnosti udialo. Musela som tak urobiť kvôli sebe aj kvôli nemu.

„Vyberala som zložky, mierne som sa zapotácala. Alexander ma chytil a potom pobozkal. Už dlhší čas viem, že o mňa prejavuje záujem, ale vyhýbala som sa rozhovoru s ním. Veľa mi pomohol a stál pri mne aj v zlých časoch. Priateľstvo s Alexom pre mňa veľa znamená. Po tom bozku som pochopila, že nemôžem náš rozhovor viac odkladať. Naše city nie sú rovnaké.“ vysvetlila som.

„Takže nie si do neho zamilovaná?“ uisťoval sa.

„Nie, mám Alexa veľmi rada, ale len ako kamaráta. Nič viac.“ usmiala som sa.

Oliver sa mi pozrel do očí. Pohľadom skúmal moju tvár.

„Si krásna.“ pohladil ma.

Začervenala som sa ako pätnásťročná.

„Veľmi rozkošná, keď sa červenáš.“ usmial sa.

„Prestaň ma privádzať do rozpakov.“ snažila som sa odtiahnuť ešte viac. Bez šance.

„Kam zase utekáš?“ pritiahol si ma bližšie k sebe. Ruky som si zaprela do jeho hrude.

„Oliver nie je správne, čo robíme.“ ozvalo sa moje racionálne ja.

V Duchu som ho privítala potleskom. Neviem, kde bolo doteraz, kým som sa bozkávala ako o život s mojím šéfom v jeho vírivke. Rýchlo som potriasla hlavou a umlčala svoj vnútorný hlas.

„Dobre, čo je Emma, kde si zase?“ vzdychol si.

„Nerozumiem.“ odpovedala som zmätene.

„Vždy keď začneš panikáriť sa tváriš presne takto. Zaháňaš myšlienky.“ povedal.

Obočie mi vyletelo dohora. Mala som pocit, že vo mne číta.

„Nepanikárim, len sa cítim zvláštne.“ priznala som.

Neklamala som. Miešalo sa vo mne veľa pocitov, v ktorých som sa ani ja nevyznala. Navyše som sa nechala bozkávať skoro cudzím chlapom. Dobre bol pekný, priťahoval ma, ale nič o mne nevedel. Napriek tomu sa mu začínalo dariť vycítiť moje pocity. Ešte horšie bolo, že som túžila po jeho bozkoch. Páčilo sa mi pri ňom cítiť sa ako žena a nechať napĺňať svoje túžby. Chytila som sa za hlavu.