Budem tvojim liekom

34.kapitola - Opäť spolu

Emma

Nevedela som či snívam alebo  som naozaj v Oliverovej náruči. Nádych, výdych. Opakovala som si šeptom.

„Emma, nesnívam?“ šeptal mi do vlasov.

„Ak snívaš, potom máme rovnaký sen.“ stískal ma silne.

„Oliver musíme ísť, prenasleduje ma chlap celý v čiernom. Nemal si sem ísť našli ma. Si v ohrození.“ hovorila som rýchlo.

„Kto ťa sleduje, Emma. Celá sa trasieš?“ bez odpovede som ho potiahla sa ruku pred vstup do budovy. Zahalila nás tma. Obaja sme sotva dýchali. O pár sekundu zastala osoba v čiernom rýchlo dýchajúc vedľa nás. Oliver ma otočil k stene. Chrbtom sa oprel a čakal. Bez slova a dychu som rátala sekundy. Tichý krok značil, že sa postava priblížila. Ďalší krok. Adrenalín v mojom tele spôsobil, že pulzovala každá bunka.

„Emma...“ začuli sme šepot do tmy. Zmätene sme sa na seba pozreli.

„Emma, neboj sa, to som len ja... “ Oliver nenechal dokončiť neznámeho a vyrútil sa na neho. Strhla sa bitka. Pár obratmi zhodil k zemi neznámeho. Vyšla som tmy. Oliver sedel na mužovi a naťahoval päsť k jeho tvári.

„Sebastián?“ vykríkla som.

V poslednej chvíli sa Oliver zháčil: „Ty ho poznáš?“

„Áno, poznám. Zlez z neho a ty sa prečo zakrádaš po tme za mnou?“ ťahala som ich od seba. Oliver sa postavil v strehu a Sebastián sa posadil.

„Po tom, čo si utiekla, som sa šiel prejsť na pláž, nenašiel som ťa. Neskôr som uvidel ako kráčaš uličkou. Nevedel som, či so mnou budeš chcieť hovoriť. Prikrádal som teda za tebou. Prepáč. Nechcel som ťa vydesiť.“ Vysvetľoval Sebastián.

„Odkiaľ poznáš toho chlapa?“ opýtal sa Oliver skôr ako som stihla zareagovať.

„Je tu s nami na dovolenke.“ Predbehol ma Sebastián, ktorý už stál pevne na zemi.

„Emma, čo hovorí ten chlap, chce byť synom smrti?“ hľadel na mňa a zatínal päste. Sebastián sa postavil medzi nás. Nešťastná reakcia.

„Medzi koho sa staviaš? Vieš kto som ja?“ pýtal sa Oliver. Napätie sa dalo krájať.

„Kto si? Hádam nie chlap, pre ktorého plače celé dni?“ provokoval ďalej Sebastián.

„Dosť! skríkla som. Obaja na mňa pozerali. Prešla som medzi nich a rukami vytvorila priestor.

„Oliver, predstavujem ti Sebastiána. Je na dovolenke so svojou rodinou. Zoznámila som sa s nimi na pláži. Bývajú v rovnakom hoteli.“ zhlboka som sa nadýchla. Črty tváre mužov sa vôbec neuvoľňovali.

„Sebastián, Oliver Goodway,“ ukázala som rukou, “môj priateľ.

„Takže chlap, pre ktorého smútiš, a pred ktorým utekáš.“ vysvetlil si po svojom.

„Ešte jedno slovo a rozbijem ti...“ skôr než Oliver stihol dokončiť som ho prerušila.

„Sebastián, muž, pred ktorým utekám nie je Oliver v skutočnosti som odišla zo strachu pred iným mužom zo snahy zachrániť Olivera.“ vysvetľovala som mu. Oliver ma prudko potiahol za ruku a skryl ma za jeho chrbát.