If you stay

5. kapitola

,,Čo to bolo?" opýtala sa ma mama. ,,Odišla si z pohrebu aby si sa-"

,,Och mami! Vôbec to tak nie je. Nikdy by som môjho brata neodsunula pre nejakého chlapca!" zavrčala som. Ethana poznajú rovnako ako jeho rodičov. Boli otcovými obchodnými partnermi. ,,Na cintoríne sa mi točilo v hlave a tak ma Ethan zobral k autu napiť sa. Nedokázala som ani chodiť tak navrhol, že ma odvezie. Od kedy umrel Daniel tak sa o mňa stará. Dan s ním hral v tíme," usmiala som sa pri tej spomienke.

,,Je to síce milé ale stále to nevysvetľuje, prečo ležal v tvojej posteli," dodala.

,,Pretože som tu nechcela byť sama," povedala som.

,,Fajn," objala ma. ,,Verím ti. A je ti už lepšie? Naozaj si nejaká bledá a máš sklenené oči," objala ma a potom ma pohladila po tvári. Ako sa tak na mňa pozerala, z oči sa jej kotúľali slzy.

,,Trošku. Asi si dnes pôjdem ľahnúť skôr," povedala som a opäť som objala mamu. ,,Zoberiem si nejaké prášky. Kde je otec?"

,,Zrejme už v spálni. Mala by si ho nechať. Ešte sa s tým veľmi nevyrovnal," utrela si slzu a usmiala sa na mňa. ,,O pár dni bude v pohode," dala mi pusu na čelo a šla za otcom. Vošla som do kuchyne a vzala som si prášky na spanie. Zapila som ich a rozhodla som sa, že kým zaučinkujú, tak sa pôjdem osprchovať.

Zobudila som sa na zvonenie otravného budíka. Zavrčala som. Postavila som sa z postele a odhrnula som si závesy na oknách. Vošla som do kúpeľne a pri pohľade na ďalšie dvere má pichlo u srdca. Každé ráno som sa tu s Danielom bila o kúpeľnu.

,,Dobré, už dosť. Si silná. Nechaj ho už ísť, daruj mu pokoj," opakujem si stále dookola vety, ktoré mi poradil psychológ. Včera sme ho aj s otcom boli navštíviť. Vraj je to len také preventívne. Dnes už idem do školy. Vlasy som si dala do drdolu a vykonala som rannú hygienu. Na tvár som si naniesla nejaký ten mejkap a špirálu. Učesala som si neposlušné vlasy a vyšla som von. ,,Ahoj mami, tati," snažila som sa tváriť akoby sa nič nestalo. Zjedla som svoje raňajky v podobe omelety a šla som naspäť do izby obliecť sa. Obliekla som si čierne džínsy, bordové tielko a na to tmavoolivový sveter. Doplnila som to zlatými doplnkami a obula som si kotnikové čižmy na tlustom opätku.

,,Ethan je tu!" zdola bolo počuť mamin hlas. Zbehla som dole, pobozkala som ju a aj ocka na líce a odišla som.

,,Ahoj kočka," usmial sa na mňa cez otvorené okno.

,,Ahoj," odzdravila som ho.

,,Tak čo si včera robila? Nebola si ani na nete," zvraštil obočie. Zapla som si pás a usadila som sa hlbšie do kresla.

,,Nebolo mi dobre," zaklamala som. Nemusí predsa vedieť, že som navštívila psychológa.

,,Teraz ti je už lepšie? Si nejaká bledá. Kávu?"

,,Je mi fajn. A môže byť," povedala som a vyrazili sme do Starbucks pre dve kávy. V kabelke sa mi rozzvonil mobil. Jedným pohnutím palca som hovor prijala.

,,Môžeš mi láskavo vysvetliť kde si?" vrčala na mňa Candice.

,,No, napodobne ťa rada počujem. A mám sa fajn. O päť minút som v škole nemusíš sa báť," pretočila som očami a ubezpečila som ju. Zložila som jej to. Keď sme prišli pred školu, vystúpila som som z auta a hneď som na sebe cítila prepaľovací Candyin pohľad. Ethan ma radšej opustil a šiel za svojou partou.

,,O päť minút som v škole alebo aj o dvadsať," zavrčala.

,,Nemôžem za to, že boli zápchy," obišla som ju s kávou v ruke a šla som ku mojej skrinke. ,,Pozri nemám sa chuť po včerajšku hádať. Ak ty áno, tak prepáč ale mohla by si ma rešpektovať," povedala som jej. Prišla som ku skrinke a otvorila som ju. Candice urobila asi o meter ďalej to isté.

,,Prepáč, ja len... včera si mi sľúbila, že si spravíme po tomto roku trápenia babský večer. A ty si jednoducho odišla bez slova s Ethanom. Stalo sa niečo?" opýtala sa ma a ja som pokrútila s hlavou. Všetko som jej rozpovedala. Dokonca aj o tom trapase, alebo ako to nazvať, s rodičmi a Ethanom.

Čakala ma posledná dvojhodinovka. Jediná ktorá ma bavila - roztlieskavanie. Šla som sa prezliecť do šatne a stretla som Ethana.

,,Tak čo, trénuješ?" usmial sa a dal mi ruku okolo ramien.

,,Áno. Musím dievčatá by ma zakúsili. Nesedia im bez mňa formačky," pretočila som očami.

,,Tak choď, my sa potom pridáme na ihrisko," zakričal mi keď odchádzal. Vošla som do šatne a na prvý pohľad mi to tu bolo nejaké divné. Bolo tu ticho. Až príliš ticho.

,,Už ide!" zašepkal niekto. Zašla som do uličky kde som mala skrinku a pred ňou sedeli všetky dievčatá.

,,Ehm, takže ak chceš trénovať musíš splniť isté podmienky. Prepáč ale musí to byť," povedala Rebeccah. Zvráštila som obočie.

,,Za prvé, žiaden smútok," začala Catherine.

,,Za druhé, žiadne vymeškávanie tréningov!" hrozila mi Patty. Pokračovalo to až ku Candice.

,,A ako posledné, čo si prajeme všetci je, aby si bola taká ako predtým. Vieme, že to bude ťažké ale už si sa s ním rozlúčila si mladá a musíš ísť ďalej. Musíš sa starať o iné veci a užívať si posledný flákačský rok na tejto škole. Ten ďalší sa budeš len bifliť a bifliť aby si zmaturovala tak prosím," povedala a otočila sa k dievčatám.

,,Amanda to zvládne! Amanda to dá, Amanda už nesmúti, Amanda zas trénuje!" tlieskali. Po tomto milom ale trošku nereálnom prekvapení. Ako sa dá nebyť smutná po strate brata? Neviem.

Prezliekli sme sa a šli sme trénovať. Najprv ľahký strečing a potom sme začali starými formáciami. Keď prišli futbalisti (americký), začali sme vymýšľať nové s kombináciami tých, ktoré už vymysleli bezomňa.

,,Slečinky, tréner vám posielá nové trikoty," prišiel Ethan spoločné s Jakeom a v rukách niesli dve veľké škatule. Všetky dievčatá sa ku ním vrhli. Bol to hotový boj o menšie čísla a správne topánky. Rýchlo som sa spamätala a začala som sa tam hrabať aj ja. Ihneď sme si ich šli vyskúšať. Prezliekla som sa spoločne a Candy. Cop som si uviazala do vysokého copu. Obula som si biele tenisky a postavila som sa pred Candice.

,,Tak? Čo povieš?" zatočila som sa.

,,Sú úžasné! Ty si o nich vedela?" opýtala sa ma s naštvaným výrazom.

,,Som kapitánka. Navrhla som ich," pokrčila som ramenom a usmiala som sa. Candice si povzdychla a následovala ma naspäť na ihrisko. Opäť sme začali trénovať. Naše trikoty boli trošku kratšie, ako som predpokladala a preto som hneď vedela, prečo majú chlapci tak často prestávky. ,,A odznova! Päť, šesť, sedem a, raz, dva, tri, dva..." počítala som formačku.

,,Hovorím ti, prestaň lebo inak-" vyrušil nás krik. Otočila som sa a videla som Ethana s Billom. Ethan ho držal za golier a chcel mu jednu vraziť. Odrazu sa pozreli všetci na mňa. Oblial ma pot a stuhla som. Prečo na mňa každý zíza? ,,Rozumel si? Ešte raz jej odfotíš zadok, si mŕtvy!" vyhrážal sa mu. Billy je tiež tretiak, ale nechodí so mnou do triedy. Chvalabohu. Je to kus idiota.

,,Fotil mi zadok? Prečo ste mi to nepovedali?!" pribehla Katherine. Teraz som už vôbec nevedela, o čo ide a žiarlila som. Katherine, je typická stredoškolská pipka. A ako bonus k tejto mojej veľkej "výhre," menom Katherine je to, že ide po Ethanovi.

,,Katherine nebuď smiešna, kto by si fotil pomarančovú kôru?" zavtipkoval Ray. Všetci chlapci a potom aj dievčatá sa začali smiať. Nie že by bola tučná, ale každá žena má aspoň jeden nedostatok. V jej prípade je to rozum a celulitíta. Uškrnula som sa na ňu. Šla naspäť dozadu a začali sme opäť cvičiť. Chlapci si len tak pohadzovali loptu a ako vždy nás sledovali.

Takže nová kapitola...mám na váš otázku: Sú kapitoly dosť dlhé? :) vyjadrite prosím názor v komentároch