If you stay

13. kapitola

V škole som na prvej hodine všetko vykecala Candice. Bola vystrašená a poradila mi nech to radšej poviem Ethanovi. Toho som bohužial dnes v škole ešte nevidela a na správy neodpovedá. Neviem čo ma donútilo a kde som k tomu nabrala odvahu, ale rozhodla som sa ísť za jeho partiou. Teda na miesto kde väčšinou sú. Vbehla som do školskej záhrady a našťastie tam boli všetci do nohy aj s Ethanom. Pribehla som k ním a opäť som si pripadala ako nejaká krásavica z ukážkoveho tínedžerského filmu o stredných školách.

,,Ahojte," pozdravila som sa a dostala som zborovú odpoveď. ,,Eth-" ani som nestihla dopovedať jeho meno a už sme šli niekam kde nebudeme nikomu na dosluch.

,,Ja viem, že som sa neozval ale brat mi dal zabrať a-"

,,To je v pohode," povedala som mu a neskôr som sa rozhodla, že tu vec z pred školy nechám radšej tak. Nechcem nikomu narobiť problémy. ,,Máš dnes čas?" opýtala som sa.

,,To ti naozaj neviem povedať," pokrčil ramenami.

,,Okej," povedala som a čakala som aspoň na niečo. Ale nič. ,,Tak ahoj, zatiaľ," ťažko som odišla naspäť k mojej skrinke. Neďaleko stála Candice a práve dotelefonovala.

,,Tak tu si. No ako to šlo?" energicky sa na mňa usmiala. Pozrela som sa na ňu a myslím si, že môžem môj pohľad nazvať Stál za všetko. ,,Čo sa stalo?"

,,Poď na toalety," vyzvala som ju a bez námietok sme tam šli. Keď sme vošli, zaklopala som na všetky kabíny. Ani jedna nebola obsadená, takže tu nikto nebol. ,,Nemá čas. Candice on sa so mnou zahráva," fňukala som.

,,Ale, no tak! Určite nie. Uvidíš sama," objala ma. ,,Povedala si mu vôbec kam chceš ísť?"

,,Nie-"

,,Na čo čakáš?" opýtala sa ma. ,,Všetko nechávaš na neho alebo prepasieš možnosť a potom mi tu vyfňukávaš. Vzchop sa konečne!" jej motivačná reč však nezaberala.

,,Fajn," zagánila som na ňu a vyšla som z toalety. Ako som vychádzala, vrazila som do niekoho. Bol to Mike. ,,Ahoj," pozdravila som sa mu. Dala som si prameň zavadzajúcich vlasov za ucho a chcela som odísť, no jeho dlaň na mojom zápästí ma zastavila.

,,Poď so mnou," povedal.

,,Kam?" zamračila som sa.

,,Proste poď," pretočil očami a usmial sa na mňa.

,,D-dobre," zakoktala som a nechala som sa viesť. Šli sme do zadu, cez učebňu,ktorú nepoznám a asi zrejme ju nikto dlhšie nepoužíval, pretože je tu nenormálna kopa prachu. Prikryla som si nos mojím rukávom. Mike ma ešte chvíľu ťahal no odrazu sme sa ocitli mimo školy. Pod schodami stál Ethan opierajúc sa o jeho motorku. Usmial sa, keď som vyšla z dverí. ,,Ďalšie hodiny poza?" vyšlo zo mňa.

,,Vyzerá to tak. Toto je pre teba," dodal Mike a podal mi papierik zložený na polovicu. Bola to ospravedlnenka.

,,Ste neuveriteľný!" zakričala som.

,,Asi tak ako ty. Tak poď už," hodil mi helmu a ja som sa na ňu pohoršene pozrela. ,,Ani na to nemysli. Dáš si ju," upozornil ma ešte predtým, než som stihla niečo povedať. Mykla som plecami a nasadila som si ju. Ethan si sadol na motorku a za neho ja. ,,Drž sa ma ako keby si ma obíjmala a už nikdy ma nechcela pustiť."

,,Rozkaz, šéfe," zachichotala som sa a naštartoval. Šli sme poza školu a boli sme poza školu.

Cesta bola rýchla a dlhá. Vlasy mi viali vo vetre a ja som si užívala pohľady ostatných. Až neskôr som si všimla,že opäť ideme na to miesto, na ktorom nám ,,TO" minule nevyšlo. Pousmiala som sa. Ethan zastavil a pomohol mi zosadnúť.