If you stay

4. kapitola

,,John, nechcem, aby sa trápila. Nechcem aby každý deň chodila v čiernom. Je mladá oná si to nezaslúži. Nemôže teraz sedieť doma a plakať,"

,,Bol to jej mladší brat, Lis. Nevysvetlíš jej to," počúvala som, ako sa moji rodičia bavia. Majú pravdu, ale predsa nemôžem robiť prosti svojej vlastnej vôli. A navyše, mám priateľov. Zatriasla som hlavou, aby som zahnala blbe myšlienky a zapla som si gombík nad zipsom na šatách. Dnes je deň P. Pohreb. Cítim sa zvláštne. Keď pomyslím na môjho bračeka, nejde mi do plaču no cítim sa tak prázdno. Nezaslúžil si to. Vyšla som z izby a mama s otcom na mňa upreli pohľady. Otec si pri toaletnom stolíku upravoval kravatu a mama vlasy. Obišla som ich. Nazula som si čierne lodičky a vyšla som z domu. Pred domom máme hojdačku. Sadla som si na ňu a hojdala som sa. Spomínala som, aký sme boli s Danielom šťastný, keď nám ju doniesol otec až z Kanady. Je z javoru. Z dverí vyšiel otec. Sadol si ku mne a hladil ma po chrbte.

,,Zlatko, chceš tam ísť skôr ako ostatný a rozlúčiť sa s nim sama?" opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. Nechcem, pretože keby som ho tam videla ležať, bez známky života, bez tých svalov čo mal, začala by som kričať nech nerobí blbosti. Nech sa zobudí a nech sa ide najesť, pretože vyzerá ako anorektička. No pravda je, bohužiaľ, iná. ,,Tak dobre. Príde po teba Candice?"

,,Asi áno," zašepkala som.

,,Tak fajn. Ja s mamou ideme. Ak by sa niečo stalo zavolaj mi. Ľúbim ťa," a pri poslednej vete sa mu zlomil hlas. Trpí nad stratou syna statočne. Síce to nedáva najavo, až teraz, ale ide mu to dobre.

Keď prišla Candice, vystúpila z auta a obijmala ma. Hovorila mi niečo v zmysle, že musíme ísť a že to zvládnem. Aj ona plakala. ,,Candice," oslovila som ju ešte pred tým, ako nastúpila do auta. Pozerala na mňa a čakala čo poviem. ,,Daj mi facku," rozkazala som. Nechápavo na mňa pozerala. ,,Urob to! Ja sa potrebujem zobudiť! Môj brat žije a toto je len prekliaty sen!" kričala som.

,,Amanda," povzdychla si a prisadla si ku mne na schody. ,,Tu hodinu-dve prežiješ a potom to bude len lepšie a lepšie. Ver mi," pohladila ma na chrbte. Pomohla mi vstať a nastúpiť do auta.

Čakali sme na ostatných. Hipnotizujúc zelenú trávu cintorína som sa snažila zdržiavať slzy. A darilo sa mi to.

Onedlho prišlo ďalšie auto. A jediné čo viem je, že patrí Ethanovi. Vystupil z auta a kráčal ku mne. Bez váhania ma objal. Obijmal ma tak dlho kým som sa neukľudnila. Jedine on ma vedel ukľudniť. Pohreb sa začal. Bola som ako zaseknutá v žiali a smútku. Nedalo sa to opísať. Mama s otcom to brali statočne. Možno s tym boli už čiastočne zmierení.

,,Nechceš si ísť niekde sadnúť? Celá sa trasieš a si bledá," pošepkal mi Ethan. ,,Poď v aute mám vodu," nestihla som ani protestovať a už sme boli mimo davu. Naozaj som sa triasla ako osika. ,,Bude to v poriadku uvidíš," ubezpečoval ma stále dookola. Došli sme k jeho autu. Sadla som si tak, že nohy som mala vonku. ,,Vodu?" ponúkol mi a ja som sa ihneď napila. Bola čistá, neperlivá.

,,Ďak-" chcela som niečo povedať no v tom som pocítila ako mi žlč stúpa hore. Zabehla som za auto a nechala som jej voľný priebeh.

,,To bude fajn. To je len zo stresu," hladil ma po chrbte.

,,V kabelke mám vreckovky," povedala som a znova ma naplo. O chvíľu mi priniesol vreckovky. ,,Nechcela som odtiaľ odísť. Je to hlúpe."

,,Čo je hlúpe?" nechápavo sa zamračil.

,,Nie som tam. Pri mojom bratovi," rozplakala som sa a posadila som sa na cestu. Ethan si len povzdychol a pokrútil hlavou.

,,Je ti už lepšie?" opýtal sa. Prikývla som. ,,Chceš sa tam vrátiť?" rozmýšľala som. Naozaj tam nechcem ísť. Je mi zle a točí sa mi v hlave. Ale je to nefér neísť tam. ,,Pozri, Dan by určite nechcel aby si tam stala a plakala na silu," zdvihol mi bradu s ukazovákom. Pokrútila som hlavou. ,,Tak poď," povedal a zdvihol ma zo zeme ako princeznu. Hlavu som si uložila na jeho rameno. Posadil ma do auta a zapol pás. On sám spravil to isté a naštartoval auto. Šli sme ani neviem kam.

Sledovala som len spätné zrkadlo. Bolo mi zle a v hrdle som mala guču slín. Rozmýšľala som, či som spravila dobre. Iste áno. Zastavili sme pred Ethanovým domom.

,,Prečo sme tu?" opýtala som sa. Myslela som si, že ma odvezie maximálne domov. Jednoznačne nie sem.

,,Nenechám ťa samú," povedal.

,,Ethan, ja nemám samovražedné sklony," ubezpečila som ho.

,,Viem, že nie, ale určite by si doma nerobila nič extra."

,,A tu mám robiť ako čo?" pozerala som na neho akoby mal šesť rúk.

,,Všetko čo len chceš," usmial sa.

,,Ethan ja chcem ísť naozaj domov. Nehnevaj sa."

,,Ja sa nehnevám. Chápem ťa. Tak poď hodím ťa domov," zapol si pás a znova naštartoval auto.

,,Ďakujem," zašepkala som.

Keď sme došli pred môj dom, navrhla som mu aby šiel dnu so mnou. Zavreli sme sa do mojej izby a Ethan našiel nejaký vraj dobrý film. Bol to horor, no nebol absolútne strašidelný a to mi vyhovovalo. Spravil mi čaj a prikryli sme sa dekou.

,,Ešte nikdy som u teba v izbe nebol," povedal mi.

,,No.... ani ja v tvojej."

,,Teraz si mohla byť," priznal.

,,Mohla ale nie som," priznala som si. Nasledovalo tiché sledovanie filmu. Ani neviem ako ale zaspala som. To som však zistila až po prebudení.

,,Hej vstávajte," mykal so mnou niekto. Otvorila som oči a pochopila som, že spím na Ethanovi. Sakra.

,,Ethan," zamumlala som. ,,Vstávame," buchla som doň. Potriasol hlavou a otvoril oči. Otec sa na nás zvláštne pozeral.

,,Och, to sme zaspali? Sakra, mal som byť už doma," zanadával a poškriabal sa na zátylku. Vstala som a šla som ho odprevadiť.

,,Ehm, ďakujem," zakoktala som hanblivo.

,,Za málo. Choď sa teraz poriadne vyspať. Zajtra sa vidíme v škole," povedal, nastúpil do auta a odišiel.

Vošla som do domu, zavrela som za sebou dvere a oprela som sa o ne. Usmiala som sa. Vykročila som do kuchyne a spravila som si jahody s jogurtom. Milujem to. Vyšla som hore do mojej izby a pustila som si nejaké pesničky. Jedla som a pozerala som si čo je nové na sociálnych sieťach. Práve mi napísal Ethan:

E-Čo nespíš? O.o

A-Večerám. Zdravo :)

E-Hm, a čo také?

Odfotila som mu to. Napísal, že mu vraj robím chúťky a tak som sa rozhodla - keď som dojedla, že sa pôjdem osprchovať a spať. Misku som odniesla do kuchyne a potom som šla opäť hore do izby pre pyžamo, ktoré tvorilo rozťahané tričko a šortky. Vliezla som do sprchy a umyla som sa mojím cukrikovým gélom. Oplachla som sa a zabalená v uterák som vyšla von. Osušila som sa a ako som si ľahla do postele tak som v momente zaspala.