If you stay

21. kapitola

Prešiel týždeň, prešiel mesiac a odrazu celý rok. Skúšky boli úspešne za mnou a doktorská univerzita ma už čakala s otvorenými dverami. O pár dní máme rozlúčkový ples na ktorý po dlhom prehovaraní na poslednú chvíľu idem spoločne s Nathanom. Do štátov konečne zavítalo leto. Dlhé slnečné večere, párty, pauza od učenia - och áno.

,,Amanda! Kričala na mňa mama. ,,Nathan je tu," zletela som rýchlo dole ku dverám a otvorila som.

,,Ahoj?" povedala som neisto, pretože sme neboli ani dohodnutý ani nič.

,,Musíš ísť so mnou, poď," ťahal ma von z dverí.

,,Ale kam?"

,,Poď," obula som si obyčajné hnedé mokasiny a šla som.

,,Povedz mi už čo sa deje lebo inak-" srdce sa mi tak rozbúšilo, že som jeho tlkot cítila ešte aj v nohách. Len som otočila hlavou keď sme prešli okolo. Vrátil sa. A zaparkoval pred mojím domom.

,,Kurva," povedal Nat, čím upútal moju pozornosť.

,,To nemyslíš vážne," povedala som ešte prevažne kľudne.

,,Robím to pre tvoje dobro."

,,To si robíš srandu Nathan! Otoč to."

,,Amanda, on odíde zase. Zase chce s tebou len vyjebat. A to doslovne. Ako vždy. Ja ťa mám úprimne rád a nechcem aby si znova zažila to zle depresívne obdobie. Vlastne, robím to aj kvôli sebe. Tak láskavo prestaň!"

,,Si normálny? Ako sa mam asi pred ním skrývať tak dlho?"

,,Týždeň zvládneme."

,,Zvládneme? To nemám chodiť ani vonku? Nathan si ako dieťa."

,,Nechaj to na mňa," povedal a zastavil pred starbucks.
Dnešný deň pokračoval ako každý deň. Sedenie v kaviarni a nakoniec sme skončili u Candice doma s fľašou škótskej whiskey a citrónom.

-

,,Zajtra je ples, zajra je ples, ples, ples, ples, ples!" spievala si Candy.

,,Posledný na strednej," poznamenala som.

,,To áno. A som veľmi rada,že bude v duchu masiek," vycerila zuby.

,,To aj ja."

,,Inak, si si istá, že nechceš tie moje čierne šaty?"

,,Hm, uvidim ešte. Zatiaľ som spokojná s tými z minulého roku."

,,Ešte, že sú také pekné."

,,No áno, veď preto ich mám," uškrnula som sa.

,,Dnes ísť ku mne nemôžeme. Už sa vrátili naši," prevrátila očami.

,,Tak sa ide ku mne. Ale len my dve, fajn?"

,,Ok," dupla som na plyn a zabočila som o blok ďalej ako býva Candy - na tú kde bývam ja. Ako som šla parkovať? Opäť som si všimla pred našim domom modrého mustanga a tak som neváhala a dupla na plyn ešte viac. Rozbehla som môj Minicooper dole blokom a v spätnom zrkadle som len videla bežiacu čiernu siluetu.

,,To bol-"

,,Áno, ja viem," povedala som.

,,V pohode?"

,,No jasné. Musíme ho teraz niekde striasť. Čo povieš na kino?" opýtala som sa jej a samozrejme súhlasila. Zaparkovali sme v podzemnej garáži veľkého nákupného centra a šli sme do kina. V kine dávali pokračovanie môjho a Candicinho filmu, takže o film bolo postarané. Kúpili sme si k tomu popcorn a samozrejme colu.
Film skončil a tak sme šli obidve domov.

,,Amanda, poď sem na chvíľu," zavolala ma mama. Rozbúšilo sa mi srdce. Bola som presvedčená, že to má niečo spoločné s Ethanovým dobijanim sa do domu. Zišla som dole.

,,Zlatko, toto si mala v schránke," dala mi tučnu obálku a zvláštne sa na mňa pozrela. ,,Neviem čo sa tu deje, no viem, že by si si asi mala vybrať."

,,Ale mami, tak to vôbec nie je-"

,,Bol tu Ethan. O všetkom viem. Teraz je to už len na tebe," povedala a ukázala na obálku. Cítila som sa trápne, že o tom vie už aj mama. Pozrela na mňa so zvláštnym výrazom v očiach. Vzala som obálku a zavrela som sa v izbe. Obálku som hodila do koša a sadla som si na posteľ. Hypnotizovala som kôš, teda obálku v ňom. Rozhodla som sa napísať Candy. Do hodinky je vraj u mňa.