If you stay

20. kapitola

Kľakol si ku mne, opäť ma chytil za bradu a zakusol si do pery.

,,Nečakal som, že to tak dopadne. Mrzí ma to," stíchol a zahľadel sa mi na tvár. Prešiel každý jeden milimeter mojej tváre a usmial sa tak, akoby mu uleteli všetky včely. ,,Budeš mi chýbať, kráska," dodal a pobozkal ma na čelo. Mám to brať ako znak úcty? Že som pre neho aj niečo znamenala? Postavil sa a odišiel. Ani raz sa neobzrel aj keď som si to tak veľmi priala. Postavila som sa na pevné nohy a čelo som si oprela o stĺp. Slzy z očí mi vytekali rovno na studenú podlahu, kde robili malé, okrúhle bodky.

,,Amanda?" niekto ma chytil za rameno a ja som sa neskutočne zľakla.

,,Nathan," povedala som a hodila som sa mu okolo krku. Bez váhania a bez brania ohľadu na to, ako sa minule správal. Keď som pomyslela na to minule, rozplakala som sa ešte viac, pretože to obyčajné minule bolo pre mňa viac než obyčajné.

,,Šššššh," povedal.

,,Nech to nie je pravda. Prosím," šepkala som.

-

Často som si hovorievala, že to nie je pravda. No prešli tri dni a zatiaľ tomu nič nenasvedčovalo. Bola som ako pohár s prázdnym dnom. Vlastne dopitý pohár čiže využitý. Nevedela som, či je vo mne hnev alebo nenávisť.

,,Amanda, prišiel Nathan," kričala mama. Asi čakala, že jej niečo odpoviem. Ležala som na posteli a čakala som, že Nat vylezie hore. Ako tak urobil, presvedčil ma, aby som s ním šla na jedno miesto. Bol podvečer a tak som si na seba natiahla šortky a tenký svetrík.

,,Kam ideme?" opýtala som sa.

,,Uvidíš."

,,Nat, nemám náladu na-"

,,Chcem ti iba pomôcť, okej?"

,,Nikto ťa o to nežiada."

,,Ale ja mám toho už dosť chapeš? Nemôžem sa na teba pozerať! Ešte k tomu keď to je zásluha môjho brata. Ty nie si jeho majetok, že mu musíš byť oddaná. Proste dosť," buchol po volante. Oči sa mi naplnili slzami.

,,Zastav."

,,Čože?"

,,Zastav to blbé auto," plakala som. Vystúpila som. Boli sme niekde za mestom. ,,Ja nepotrebujem tvoje blbé rady a praktiky. Nemusíš sa na mňa pozerať. Nestaraj sa o mňa. Radšej sa staraj o svojho brata," trieskla som s dverami a odišla som do tmy.

Táto čas je o veľmi veeeeeeľa kratšia. Dôvod? Áno viem, strašne dlhom nemohla časť pretože za prvé nemám veľa času a za druhé nikto to tu poriadne nečíta. Na základe tohto som sa rozhodla že story úplne ukončím (samozrejme s dopisaným koncom, ktorý bude mať asi 2-3 časti). Bude to síce úplne inak ako to malo skončiť (ešte nie sme ani v hlavnom deji), ale nedá mi to inak.