If you stay

2. kapitola

Cesta autom bola zaujímavá. Ethan mi hovoril o Danielovi. Bolo mi do plaču, no nejaká iskra vo mne to nedovolila. Hovoril mi o tom, ako skvelo hral futbal. Hovoril veľmi zaujímavé, dokonca až smiešne zážitky ktoré Dan doma nikdy nehovoril. Napríklad, že jedny jeho ponožky, ktoré zamorili celú šatňu, tak strašne nechcel vyhodiť, lebo veril, že sú jeho šťastné. No vyhodil ich až keď ich tréner videl doslovne stáť v jeho skrinke. To som sa neubranila a začala som sa smiať. Nastalo ticho v aute a to už Ethan parkoval.

,,Som veľmi rád, že som ťa rozosmial," usmial sa na mňa a ja som sa pod tým úsmevom roztopila. Letmo som sa pousmiala a rozpla som si pás. Vystúpili sme a kráčali sme smerom do narvaného starbucks. ,,Čo si dáš?" opýtal sa ma a pozeral na ponuku.

,,Stredné frappé s príchuťou cukrovej vaty. A prosím nechladené."

,,Okej, aj šľahačku?" prikývla som. On si dal nakoniec to isté až na to, že si dal príchuť mentolu. ,,Tak, môžeme ísť?"

,,Môžeme," povedala som a zvyšok cesty bolo na rozdiel od tej predošlej ticho. Potichu a pomaly som si usrkávala z môjho frappé a hrešila som sa za každým razom, že vraj kým tam dojdeme nebudem nič mať.

,,Tak, sme tam. Skoro," usmial sa a vystúpil. Odopla som si pás a vystúpila som tiež. Ethan za mnou aspoň zavrel dvere. Stali sme pred nejakou vysokou budovou. Mrakodrap to nebol. Nebolo to až také vysoké.

,,Kam ideme?" opýtala som sa. Predsa ma nezoberie do nejakej neznámej budovi.

,,Hore. Na strechu poď. Neboj sa, to je agentúra môjho strýka. Mám tu vstup povolený," usmial sa a natiahol ku mne ruku. Vložila som mu do nej tú moju. Mal ju studenú od jeho frappé. Vošli sme dnu, na recepciu. Kým nám Etham vybavoval VIP návštevnícke kartičky, poobzerala som sa tu. Biele steny, na väčšine moderné obrazy so striebornými rámami. V strede haly fontána. Zaujímavé.

,,Môžem?" opýtala sa ma pani za pultom a cez hlavu mi prevliekla šnúrku s kartičkou.

,,Tak poď," zavelil Ethan a šli sme do výťahu.

,,Čo je toto za agentúra?" opýtala som sa, pretože pojem ,,S&M", ktorý bol strieborným písmom nad vchodom do budovy nič nehovoril.

,,Sam a Mark. Mojí ujovia. Je to agentúra na splátky a pôžičky ako v banke a tak. Ale ujo Sam odišiel do Austrálie čiže jeho podiel sa bude buď dediť alebo ho niekomu odkáže. Ešte to nie je isté," povedal. Zaujímavé.

,,Aha. To som nevedela, že tvoja rodina má takéto agentúry."

,,Mandy, ty o mne ešte veľa nevieš," usmial sa a zatlačil mi do chrbta aby som sa pohla. Výťah zastavil a ja som si ani nevšimla kedy. Vyšli sme ešte menšie kovové schodisko a ocitli sme sa na streche. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Bola to akási zimná záhradka, no boli tu dokonca aj stromy a trávnik. A to po celej ploche.

,,Páni," zamrmľala som a šla som sa pozrieť k zábradliu. Ten výhľad bol nádherný.

,,Páči sa ti to tu?"

,,Uhm," zamrmľala som.

,,Aj tvoj brat to tu mal rád. Často sme tu po zápasoch chodili. Oslávovať a tak. Veď vieš," oprel sa o zábradlie vedľa mňa.

,,Chápem. Prídeš na pohreb?" opýtala som sa asi tú najnevhodnejšiu otázku.

,,Chcel by som," zašepkal. Ja som len kývala hlavou a pozerala som do nekonečnej jasnej oblohy, aby sa mi z očí nevyliali slzy. No vyliali sa. Nechcela som, aby ma Ethan nevidel plakať a tak som sa otočila, a šla som si sadnúť na lavičku, ktorá bola hneď vedľa nádhernej kvitnúcej ľalii.