If you stay

15. kapitola

Prišla som do sály a pri našom stole sedel Ethan. Bol sám a popíjal minerálku s džúsom. Sledoval ostatných ako sa bavia.

,,Tak tu si," začala som a usmiala som sa. ,,Poď tancovať a neseď tu ako päť peňazí," chichotala som sa, no ihneď ma to prešlo keď som si všimla, že ma ignoruje. ,,Eh, uhm, no ideš? Vieš keď ťa už volá dievča, mohol by s-"

,,A prečo volá takého zabrzdeného, hlúpeho idiota, ako som ja?" povedal s kľudom, no v jeho belasých očiach bol hnev.

,,Čože?"

,,Stačilo. Myslím, že je koniec," priznal si.

,,Čoho? Povedz mi, čo sa stalo?" opýtala som sa.

,,Opýtaj sa radšej sama seba," napil sa a vydýchol si. ,,A nechaj ma," vyháňal ma ako poslednú handru.

,,P-prosím?" zaštípalo ma v očiach a zalapala som po dychu.

,,Počula si."

,,Ethan, ja neviem o čo ti ide ale-"

,,Odíď."

,,Ethan!" povedala som hlasnejšie, než som chcela a pár hláv sa otočilo.

,,Fajn tak ja tu končím," zdvihol sa zo stoličky, vzal si sako a šiel k východu.
,,P-počkaj. Veď idem s tebou," zamrmľala som roztrasene. Nehovoril nič. Dokonca ma ešte čakal v aute. Nastúpila som.

Stála som opretá o zárubňu na druhom konci miestnosti a pozerala som do zeme. Ethan si nalieval whiskey. Natiahol ku mne ruku s pohárom. ,,Nie," odmietla som.

,,Ou, ona opäť rozpráva," napil sa a so zaťatou sánkou prehĺtol obsah pohára. ,,Čo nečakané sa ešte od tejto pekne falošnej tváričky dozviem?" opäť som tam stála ticho a nič nepovedala.

,,Neviem čo si sa dozvedel ale jednoznačne je to omyl," povedala som si viac - menej pre seba.

,,Nemyslím si. A ako to že nevieš? Resetla si sa?" opýtal sa ihneď.

,,Catherine si to vymyslela. Vôbec to nie je pravda."

,,Čo, prosím ťa, nie je pravda? A kto ti povedal, že to bola ona?" skríkol. ,,Myslíš si, že som idiot? Aj ak by ona neexistovala, zistil by som to, nemyslíš?" prišla som pomaly ku nemu a pozrela som sa mu do očí.

,,Nič z toho nie je pravda. Pane bože, Ethan, veď viem čo hovorím!" rozhodila som rukami.

,,Bude lepšie ak sa nebudeme stretávať," povedal bezcitne.

,,Sám vieš, že ani jeden z nás to nechce," zašepkala som. Slzy sa mi tlačili von z očí. ,,Ver mi."

,,Ale chce," ignoroval moju poslednú vetu.

,,Č-čo?"

,,Počula si. Je koniec. Choď," vyháňal ma celkom ťažko.

,,Nemôžem len tak odísť-" namietala som no v tom prevrátil očami a hlasno zavrčal.

,,Ja viem, že to nikto z nás tak nechce. Ale je to ťažké, pochop. Tie reči okolo a tak. Proste si myslím, že nemôžeme takto ďalej fungovať...a to je jedno! Vidíš akú máš nad mnou kontrolu?!"

,,Vidíš akú máš nad mnou kontrolu ty? Iné dievča by sa ti už dávno vykašľalo na hlavu! Ale ja som stále tu a to je to, akú máš ty kontrolu nad mnou!" kričala som už aj ja.

,,Toto je zlý sen, toto je snáď zlý sen! Máme neidentifikovateľný vzťah ktorý nie je ani vzťah ani nič! Pomohol som ti a ty si to ešte využila."