If you stay

17. kapitola

Znie to zvláštne ale každé ráno som sa zobúdzala v náručí Ethana. Bolo to viac než dokonalé. Takto by som vedela žiť na veky. Len on a ja, a ja a on. Jeho ostré črty tváre boli v spánku uvoľnené. Jeho tvár vyzerala spokojne a letmo sa usmieval. Mala som znova chuť ho pobozkať, no keby som to urobila, zobudil by sa.

,,Len to urob," zašepkal, keďže jeho rodičia sú ešte stále doma.

,,Od kedy vieš čítať myšlienky?"

,,Od kedy na mňa zízaš," zasmial sa.

,,Prestaň," štuchla som ho do ramena.

,,Au, prestaň," šepkal ešte stále.

,,Ty prestaň."

,,Nie, ty prestaň," protirečil ďalej.

,,Ty prestaň," povedala som. Keď prišiel rad na neho, prudko otvoril oči a vrhol sa na mňa. Mala som čo robiť, aby som nezapišťala.

,,Ššššš! Veď tvoji rodičia ešte neodišli," zasmiala som sa nad jeho nepozornosťou. ,,Hlupáčik," dodala som. Zvalil sa na mňa a som sa prevalila do vankúša a pišťala som do neho. Z oči mi až vystrelili slzy z toho, ako ma mučil šteklením.

,,Ešte raz a ušteklím ťa k smrti," smial sa.

Neskôr, keď jeho rodičia odišli, šiel Ethan spraviť raňajky. Ja som mala priestor na sprchu a hygienu. Poriadne som si obzrela jeho izbu. Fotky, ako hral americký futbal keď bol malý, s jeho psom, asi s jeho prvým rybárskym úlovkom a podobne. Odpochodovala som do sprchy. Použila som jeho sprchový gél. Iný tu nebol. Takto aspoň budem mať jeho vôňu na sebe po celý deň. Vyšla som z vane a zabalená v uteráku som sa postavila pred zrkadlo a chcela som si umyť zuby. Použila som jedinú kefku ktorá tu bola - Ethanová, a taktiež nejaký hrebeň na rozčesanie mokrých vlasov.
Ethanovy som ukradla jeho tričko pod ktoré som si dala len spodné prádlo a odcupitala som dole.

,,Hm," nadýchla som sa. ,,Ako to výborne vonia," usmiala som sa a posadila som sa pred neho za barový pult.

,,Omeleta s čerstvou zeleninou. Nech sa páči, slečna," zasmial sa a podal mi tanier. ,,Plus, kvetinka čerstvo odtrhnutá zo záhrady," dal mi k nej privoniať a položil ju veľa mojej omelety.

,,Ďakujem. Tuším sa tu nasťahujem," usmiala som sa. Ethan sa tiež pousmial ale mlčal.

,,Dobré ránko, ľudia," uzvalo sa od vchodu do kuchyne. ,,Hm, vďaka braček. Dobrú chu, kvetinka," prišiel ako veľká voda, vzal Ethanové raňajky a začal jesť. Okamžite som odložila pribor a s vypučenými očami som na neho zízala.

,,Čo to-"

,,To si neurobil," syčal Ethan. Nat len pokrčil ramenami. ,,To-"

,,Ethan," povedala som a preliezla som ku nemu. ,,Poď. Pôjdeme sa niekam najesť, hm? Nestojí za to. Nech je tu sám."

,,Ale ja ho-"

,,Šššš, nerozčuľuj sa. Proste oň za to nestojí. Je to len mastný fľak na stene," povedala som. ,,Oblečiem sa a pôjdeme."

,,Chcel som potom ešte leňošiť doma. S tebou," povedal sklamane.

,,Tak ja ti skočím dole niečo pripraviť, fajn?" snažila som sa ho utešiť. ,,Počkaj ma v posteli,: zašepkala som mu do ucha.

Zišla som dole a bez toho, aby som vnímala Nathana, som zobrala jeden banan, dve vajíčka a všetko som to zamiešala. Umyla som panvicu po omelete a začala som na nej piecť lievance.

,,Mohla si si to dojesť," povedal po hodnej chvíli ticha.

,,Keď som ťa zbadala, spravilo sa mi zle."