𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

48.😔

Sehun

Sedím doma na posteli a pozerám televízor. Napísal som Rose ale neodpisuje asi pri sebe nemá mobil, asi ešte korčuluje.

Rozmýšľam o tom, že sa pôjdem prejsť. Sedel som ešte ďalších desať minút ale príliš som sa nudil. Tak som vstal, obliekol sa a šiel von. Prechádzal som sa po meste. Prišiel som až k parku.

To nie. Zbadal som Jungkooka, ktorý ležal na zemi a Rose, ktorá mu dávala pusu. Keby aspoň jednu ale ona mu dala dve. Preboha.

Nevedel som čo mám robiť. Len som sa pozeral. Rose si sadla nabok ku Jungkookovi a pozrela sa na mňa. Zbadala ma.

Neudržal som sa. Vybral som sa smerom k nim. Nerozmýšľal som čo robím. Jungkook už stál. Chytil som ho za tričko a jednu som mu vrazil. Chcel som ho udrieť ešte raz ale Rose sa postavila pred neho.

,,Sehun" skríkla ,,vypočuj ma."
,,Ty buď ticho, neozývaj sa ku mne." vyštekol som na ňu.

Chytila ma za ruku, ktorú som okamžite odstrčil. Otočil som sa a šiel preč. Neviem čo by som mu spravil keby som neodišiel. Tak strašne to bolelo.

Práve pre toto som sa doteraz s nikým nebavil. Pre pocit sklamania. Pre pocit toho, že vás niekto podviedol. Myslel som si, že Rose taká nie je. Bezhlavo som sa do nej zaľúbil. Keby som tam zostal neviem čo by som spravil Jungkookovi a tiež som sa bál, že by som jej odpustil.

Rose

Rýchlo som si vyzula korčule a utekala za Sehunom. Dobehla som ho. Chytila som ho za ruku ale odstrčil ma.

,,Vypočuj ma prosím."
,,Daj mi pokoj Rose. Nedoliezaj za mnou. Skončil som s tebou."
,,Prosím vypočuj ma, bola to nehoda."
,,Povedal som, daj mi pokoj."

Otočil sa a odišiel. Nechal ma tam. Nevedela som čo mám robiť. Nechcel ma ani vypočuť.

Vrátila som sa späť k Jungkookovi. Plakala som.

,,Rose, čo sa stalo?"
,,Odišiel a ani ma nevypočul."
,,Idem za ním a vysvetlím mu to."

Chcela som namietať ale už zmizol.
Sedela som tam ďalej a plakala. Nevedela som čo mám robiť. Keď nepočúval mňa, nebude počúvať ani Jungkooka. Ako mu to mám vysvetliť? Nebude mi veriť. Vzlykala som ďalej.

,,Rose?" ozval sa niekto spoza mňa.
Dvihla som hlavu bol to Taeyong. Mala som celú mokrú tvár. Nahodil zhrozený výraz a priskočil ku mne.

,,Čo sa ti stalo?" bol vydesený
,,Sehun sa so mnou rozišiel." to bolo to jediné čo som dokázala zo seba vytiahnuť.

Sadol si ku mne a objal ma. Fakt som to asi potrebovala. Trošku ma to upokojilo.

,,Neboj sa všetko bude v poriadku" odtiahol sa.

Prikývla som a znova ma objal. Objala som ho späť. Pomáhalo mi to upokojiť sa. Sedeli sme tam ešte asi 10 minút, počas ktorých ma celý čas objímal.

,,Poď vezmem ťa domov."
Prikývla som a pomohol mi vstať.
Držal ma za ruku a kráčal pomaly vedľa mňa.

Po ceste som zrazu zbadala Sehuna na druhej strane cesty ako zabočil za roh. Bez rozmýšľania som sa za ním rozbehla.