39. Lúčenie

95 10 0
                                    

Nasadli sme si do auta a vrátili sa domov. Mingi a Wooyoung si začali baliť veci. Bolo mi ľúto, že dnes znova odchádzajú. Sú pre mňa ako bratia.

Keď mali zabalené, sadli sme si ešte na pol hodinku do obývačky a dali si pred ich odchodom chlebíčky . Už bol čas ísť na letisko. Vložili sme kufre do auta a nasadli si. Sadla som si k Wooyoungovi dozadu, aby som s ním mohla stráviť ešte aspoň chvíľu aj keď len v aute.

Dorazili sme na letisko. Vystúpili sme a vzali kufre z auta. Vošli sme na letisko a sadli sme si na lavičky.

,,Budete mi chýbať."
,,Aj ty nám." -Mingi, Wooyoung

Objala som najprv Wooyanga a potom Mingiho.

,,Dajte na seba pozor."
,,Dáme, neboj sa."  -Wooyoung
,,Sehun daj pozor na Rose a dobre sa o ňu staraj." -Mingi
,,To budem. To je moja jediná práca." -Sehun

Sehun

Je ťažké si to priznať ale Mingi a Wooyoung sú taký kamaráti pre Rose, za ktorých som rád, že ich má.
Starajú sa o ňu lepšie ako o vlastnú sestru a viem, že Rose ich má tiež rada ako bratov. Riskovali by kvôli nej aj život. Preto si ich cením.  Pamätám si ako som Wooyounga v lete chcel udrieť, pretože mi vadilo, že bol s Rose a ona sa pred neho automaticky postavila. Ochraňoval ju a ona sa chcela nechať udrieť, aby to neschytal on a v tom tam skočil Mingi a ochránil ju. Vlastne vždy keď som sa k nej priblížil bol tu niekto kto ju ochraňoval. Najprv sa vždy zjavil jej ocko. V lete to boli Mingi a Wooyoung a nakoniec v škole Jungkook, Jimin, Taehyung a Johnny. Aspoň viem, že aj keď s ňou nie som, že je tu niekto kto na ňu dá pozor.

Rose

Začali mi slzieť oči. Bolo mi priveľmi smutno, že odchádzajú. Naposledy sme sa objali a rozlúčili sa. Dokonca aj Sehun sa s nimi rozlúčil. Mám pocit, že si ich celkom obľúbil.

,,Už musíme ísť." pozrel na mňa Mingi
,,Nezabudnite mi napísať."
,,Neboj nezabudneme. Nabudúce musíš prísť ty za nami. No vy za nami"
,,Prídeme, sľubujem. "

Z ťažkým srdcom som im ešte naposledy zamávala, predtým než zmizli za rohom.

Začala som plakať. Nedalo sa to ovládať.

,,Neplač." objal ma Sehun

Vyšli sme k autu a ja som ešte stále plakala. Nevedela som prestať. Už teraz mi chýbali. Teraz keď odišli už druhýkrát, je to ešte horšie. Sehun ma odviezol domov. Šla som ho objať na rozlúčku.

,,Ja nikam nejdem."
,,Ostávaš?"
Prikývol.

Bola som šťastná, že so mnou ostane. Aspoň nebudem úplne sama. Vošli sme do domu, zamierila som do kuchyne. Spravila som nám kakao. Keď sme ho vypili odišli sme do mojej izby.

Obliekla som si pyžamo, Sehun sa vyzliekol do boxeriek a ľahli sme si. Sehun sa ku mne pritúlil a zozadu ma objal okolo pása. V jeho objatí som zaspala.

𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰Where stories live. Discover now