𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

27. Horor

Pripravila som si pukance, sadla som si na gauč, zakryla sa dekou a pustila som si prvý horor.

Prešlo 10 minút. Zaapočula som niečo vo svojej izbe. Bála som sa. Šla som pomaly k dverám. Vzala som metlu. Otvorila som dvere, niekto tam stál. Trafila som ho metlou po hlave. Preboha bol to Sehun. Udrela som ho po hlave metlou. Rovno si sadol na posteľ.

,, Au, to bolí."
,, Prepáč."

Zabehla som do kuchyne a priniesla mu ľad.

,, Prečo si to spravila?"
,, Som sama doma, počula som zvuky a práve som začala pozerať horor."
Smial sa.
,,Môžem zostať s tebou?"
,, Načo?"
,, Chcem si ho pozrieť s tebou a na oplátku ťa ochraním. Len už ma nikdy nebi metlou prosím."
Prikývla som.

Sadli sme si do obývačky a ja som ho pustila ešte raz odznova, aby ho pochopil aj Sehun.
Objavil sa tam duch, zľakla som sa a skočila som na Sehuna. Chcela som sa postaviť a sadnúť si späť na svoje miesto ale Sehun ma posadil na svoje nohy a zozadu ma objal. Takto sme pozerali horor.

Horor skončil.

,, Páčil sa ti?"
,, Áno." - Sehun
,, Chceš vidieť aj 2jku? Idem ju pozerať."
,,Áno."

Tak som ho pustila a šla si sadnúť na svoje miesto. Sadala som si a Sehun sa posunul na miesto kde som si šla sadnúť. Sadla som si znova na neho. Objal ma a pozerali sme horor. Zľakla som sa ducha. Otočil mi hlavu k sebe aby som to nevidela. Pozrela som mu do očí. Neodolala som. Vyzeral tak zlato. Dala som mu pusu. Dotiahla som sa a rýchlo sa otočila. Vyzeral prekvapene.

Dopozerali sme aj druhú časť a bolo už pol desiatej večer. Ochvíľu sa vrátia rodičia.

,, Hneď mám doma rodičov. Musíme ísť do mojej izby."

Vstal a šiel za mnou. Vošli sme do izby.
Sehun si sadol na posteľ.

,,Nepôjdeš? Chcela som ísť spať."

Postavil sa a prišiel ku mne. Pobozkal ma. Potom sa mi pozrel do očí.
,,Chceš byť moja priateľka?"

Konečne sa ma to opýtal. Srdce mi už viac biť nemohlo. Dal mi ďalšiu pusu. Mýlila som sa mohlo biť viacej.

Nepozerala som sa mu do očí a musela som byť strašne červená, no prikývla som. Objal ma. Vyzeral šťastne.

Ja som bola šťastná tiež. Mala som priateľa. Ja.... Som mala priateľa.

Sadol si na posteľ. Vyzeralo to, že sa nechystá odísť.

,,Tak pôjdeš?" spýtala som sa znova.
,, Nie."
,,Prečo?"
,, Prespím tu."
,,To nemôžeš."
,,Chceš ma poslať von do tej tmy aby som šiel sám? Čo ak mi niekto niečo spraví? Bude to tvoja vina."
,,Dobre, dobre ale iba dnes."

,, Kľudne si ľahni, ja idem do sprchy."
Keď som sa vrátila on ležal v posteli.
Ľahla som si na druhú polovicu postele. Otočil ma a položil mi hlavu na jeho hruď. Myslím, že toto je ten najlepší pocit na svete. Mať vedľa seba niekoho koho máte radi.