𝓞𝓷𝓮 𝓭𝓪𝔂 𝓬𝓱𝓪𝓷𝓰𝓮 𝓮𝓿𝓮𝓻𝔂𝓽𝓱𝓲𝓷𝓰

40. Prekvapenie

Zobudila som sa. Pozrela som sa na hodiny bolo 10 hodín. Vyliezla som z postele. Bez nálady som sa odšuchtala ako zombík, ktorý už 5 mesiacov nejedol do kúpeľne. Umývala som si zuby, keď sa za mnou zjavil Sehun. Prišiel ku mne a zozadu ma objal.

Tiež si umyl zuby a vrátili sme sa do izby.
Obliekla som si:

Odišla som do kúpeľne a spravila som nám toasty. Sehun sedel pri stole, tak som mu podala prvé spravené a on do nich zakusol.

,,Čo si do nich dala?"
,,Prečo?"
,,Sú tu jahody."

Pozrela som sa na pracovnú dosku. Namiesto paradajok som dala do toastov jahody.

,,Prepáč."
,,Nevadí sú dobré aj tak."
,,Potrebujem vypadnúť z tejto reality."

Postavil sa a vypol toastovač. Chytil ma za ruku a ťahal pred dom. 'Napchal' ma do auta a zapol mi pás. Nasadol si, pustil rádio a niekam nás viezol.

Zastavil na nejakej cestičke pri lese. Vystúpil, otvoril mi dvere a vytiahol ma z auta. Chytil ma za ruku a ťahal ma za sebou.

Viedol ma cestičkou do lesa. Zastavil. Postavil sa za mňa a rukami mi zakryl oči.

,,Len dvíhaj nohy, ja ťa budem viesť."
,,Kam?"
,,Prekvapenie."

Išli sme kopcom hore a potom zase dole. Zastavili sme. Počula som žblnkotať vodu. Vzal mi ruky z očí a ja som nevedela či to vážne vidím alebo sa mi to sníva.

Predomnou bol vodopád ako z rozprávky. Bol obrovský. Pozrela som sa na Sehuna. Usmieval sa.

,,Ako si to tu našiel?" žasla som
,,Raz som na neho náhodou narazil a začal som tu chodiť, keď mi bolo smutno."
,,Je to tu nádherné."
,,Viem, preto som ťa sem priniesol. Mne to vždy zlepšilo náladu."

Cítila som sa ako keby som ani nebola na tejto planéte. Bolo to neskutočne okúzlujúce. Voda bola krásna modrá a bolo vidno až na dno.

,,Zapláveme si?" uškrnul sa na mňa Sehun
,,Nemám tu plavky."
,,Vezmi si moje tričko."

Začal si vyzliekať tričko. Slnko zasvietilo presne na jeho tehličky na bruchu. Zase jeho úžasné telo. Podal mi to tričko. Stiahol si nohavice a ostal len v boxerkách. Tentokrát ich mal biele s žltými kačičkami. Je zlatý. Rovno skočil do vody.

,,No ideš?" spýtal sa ma nedočkavo.

Vyzliekla som si svoje tričko, obliekla Sehunove a vyzliekla nohavice.

Tričko mi siahalo až po kolená, čiže nevadilo, že som mala len podprsenku a gaťky.

Namočila som nohy do vody. Vošla som po členky, keď ku mne pribehol a vtiahol ma do vody. Bola studená ale príjemná.

Slnko sa od nej krásne odrážalo. Vzal ma do náručia a niesol do hlbšej vody. Držal ma za pás a ja som mala omotané nohy okolo jeho pásu. Rukami som sa držala jeho krku.

Zastavil a pozrel sa na mňa. Mokrý vyzeral ešte lepšie. Kvapôčky vody sa na ňom leskly. Pobozkala som ho, bozkávali sme sa a on ma vniesol za vodopád. Pozrela som sa okolo seba a vyzeralo to ako jaskyňa. Za vodopádom bolo niečo podobné jaskyni.

Dalo sa vyliezť na výstupok kde bolo sucho. Bolo to z kameňa. Sehun vzal ostrý kameň a vyryl tam do srdiečka S+R forever. Objala som ho. Bolo to zlaté.

,,Ľúbim ťa." -Sehun
,,Aj ja Teba."

Plávali sme ešte asi pol hodinku. Potom sme vyliezli von aby sme stihli vyschnúť.

Ľahli sme si na trávu a pozorovali oblohu. Dokonca ešte aj tá tu vyzerala krajšie.

Začula som vtáčika. Poobzerala som sa okolo a neďaleko na zemi ležalo vtáčiatko.

,,Vtáčiatko!" zakričala som Sehunovi.

Pribehol ku mne a začal sa obzerať.

,,Čo hľadáš?" spýtala som sa
,,Je ešte malý. Niekde blízko musí byť hniezdo odkiaľ vypadol."
,,Aha"
,,Pozri tam je." ukázal na strom vedľa a vážne tam bolo vtáčie hniezdo.

Sehun vzal vtáčika a vyliezol s ním na strom. Vložil ho do hniezda a začal sa s ním rozprávať.

,,Vtáčik, tentokrát tu ostaň. Mal si šťastie, že ťa Rose našla. Sám by si to nezvládol a tvoja mama by bola smutná, keby ťa tu nenašla. Keď zostaneš v hniezde nemôže sa ti nič stať. "

Väčšinou keď vidím ľudí rozprávať sa so zvieratami sú to psy a mačky nie vtáky ale bolo to príliš zlaté.

Na prvý pohľad namyslený, zlý a zákerný Sehun sa stará o malého vtáčika a dokonca mu hovorí čo má robiť aby sa mu nič nestalo.

Reprezentuje sa ako nafúkanec, ktorý sa o nikoho nestará a každý mu je ľahostajný a pritom je takýto. Som rada, že viem aj o týchto jeho stránkach, kvôli ktorým ho mám ešte radšej.

Som rada, že práve pri mne je to ten milý, pozorný a chápavý Sehun.

Myslím si, že keby bol ako predtým už mu stojím na pohrebe, pretože by som ho vlastnoručne zabila ale som rada, že k tomu nedošlo. Chýbal by mi.

Ako sa hovorí každý pár sa chce navzájom zabiť ale neurobia to, pretože by im ten druhý chýbal.

Po tom ako sme uschli sme sa vybrali späť k autu.

Cestou späť som zakopla a spadla.
Zranila som si nohu. Bolelo to. Sehun ku mne rýchlo priskočil a pozeral mi nohu.

,,Vieš sa postaviť?"
,,Skúsim to."

Chcela som sa postaviť, no ešte som len pokrčila nohu a už to strašne bolelo.

,,Auuuuu" vykríkla som
,,Vezmem ťa na ruky, bude to trochu bolieť. Vydrž."

Ruku mi položil pod nohy a pod lopatky a začal ma dvíhať.

,,Aaauu" kňučala som od bolesti.
,,Prepáč"

Celú cestu až k autu ma odniesol na rukách. Ešteže má takú výdrž.

,,Výber mi kľúče z vrecka a odomkni auto."

Vylovila som kľúče a odomkla. Prišiel bližšie k dverám a otvorila som ich. Vložil ma do auta a ja som sa snažila vyrovnať nohu, no nedokázala som to strašne to bolelo.

Nasadol si do auta a ponáhľal sa do nemocnice. Zastavil pri vchode do nemocnice a utekal dnu. Vyšiel s vozíkom, na ktorý ma posadil a tlačil dovnútra. Vzal ma na rontgen a čakali sme na výsledky.

Doktor si nás zavolal dnu. Oznámil mi, že mám vyvrtnutý členok a natrhnuté šľachy, preto to tak pekelne bolelo. Celý členok mám už napuchnutý.

,,Zviažeme vám nohu. Odporúčam niekoľko dní ju nenamáhať. Máte niekoho, kto sa o vás postará?"
,,Moji rodičia nie sú doma."
,,Má." -Sehun

Doktor mi zviazal nohu a Sehun ma na vozíku odtlačil späť k autu. Vložil ma do neho a zaviezol pred jeho dom.

,,Prečo sme tu?"
,,Zostaneš tu aby som sa o teba vedel postarať."
,,Nemám tu veci."
,,Ja ti prinesiem všetko čo potrebuješ."

Prikývla som, vedela som, že inú možnosť ani nemám. Keď sa Sehun pre niečo rozhodne nikto ho nepresvedčí o opaku.