BRLOH BETA

20 0 0
                                    


Hneď ako sa Yui prebrala s mdlôb, sestra jej podala jej čerstvo narodené dieťa. Malinkého zvrašteného chlapčeka so snehobielymi vláskami a svetlohnedými očami. Je krásny. Aj keď na prvý pohľad je zvraštený a červený a mierne žltý. Ale to je pre bábätká úplne normálne , detská žltačka sa dá vyliečiť pobytom na slnku. Od krásneho momentu už prešlo vyše týždňa. Na deň, keď ju konečne nvštívy jej mynšel, čaká na zázrak. Vie, že kôli hygiene, k nej nepustia nikoho okrem Katany, no je to už týždeň. Dnes je návštevný deň, dnes ho možno uvidí.

„Yui, máš návštevu. Smiem ich pustiť k tebe?" Spýta sa sestra, keď vojde do skromne zariadenej izby. chladné betónové steny sú natreté ako tak na bielo a podlaha doslova dýcha históriou studenej vojny.

„Ich je viac?" Spýta sa Yui trochu šokovane. Jediného koho čakala je Dominik , nanajvýš.

„Áno. Ráno pred vyzytov prišiel Dominik a teraz prišli aj Eyesha s poskokom a Katana. Mám ich pustiť postupne či ich zvládneš všetkých naraz?" Spýta sa jej.

„Postupne, prosím." Usmeje sa na ňu Yui a posadí sa.

Sestra prikývne a odíde. O chvíľku vojde Dominik so širokým úsmevom na tvári. Konečne ho pustili k nej. „Ahoj. Ako sa máš miláčik?"

Yui sa na tvári rozžiari úsmev od ucha k uchu a kývne hlavou k postieľke. „Ja sa mám dobre. A myslím, že aj malý. Už spí 4 hodiny."

„To je dobre." Dominik prejde k postieľke a bielovlasého chlapčeka menom Viktor pohladí po líci. „Aký je škaredý." Uškrnie sa. Akoby mu z oka vypadol.

„Chuj." Povzdych. Ako môže povedať niečo také. Však je to jeho syn.

„No čo?" Hodí po nej šibalsky obočím. „Je malinký, vráskavý a divne vonia. Ale neboj, ja sa kvôli nemu naučím aj plienky fetovať."

„Ak sa ma snažíš rozosmiať nejde ti to." Zazrie Yui po svojom manželovi.

„Ale no ~" Prisadne si k nej a pobozká ju na čelo. „Z nášho škriatka bude raz krásavec po ocovi."

Yui sa tlmene zasmeje. Ešte stále ju všetko bolí. „Vieš, samochvála smrdí."

„Ja nechválim seba ale nášho trpaslíka." Úsmev. „Už vieš kedy ťa pustia?"

„Ešte nie." Odpovie mu Yui.

Dnu vojde sestra v bielom. „Prepáčte, že ruším ale ak chcete vybaviť všetky návštevy, je čas na výmenu."

„Tak zas zajtra." Dominik posledný krát pobozká svoju družku a vyjde von. Hneď za ním sa dnu vrúti ako víchrica, Katana. „Ako sa má môj Viktorko?"

„Spí." Odpovie jej Yui stroho. Katana je prvá, ktorú k nej pustili a odvtedy ju komanduje.

„Kedy jedol? Je nejaký vychudnutý." Katana sa nahýna cez okraj kovovej postieľky a pozorne ho skenuje.

„Pred 45 minútami a má 3,8 kg."

„To za týždeň nepribral ani kilo? Porozprávam sa zo sestrou aby ho niečím prikŕmili." Zazrie po nej. „A ty ho kŕm častejšie."

Yui len prikývne. Jej nemá cenu niečo vysvetľovať, aj tak si bude tvrdiť svoje.

Katana pohladí Viktora a otočí sa na odchod. Odchádza bez rozlúčky.

Jedovatý dym ✔Where stories live. Discover now