VILA HITOSHI

5 0 0
                                    


Eyesha otvorí dvere do Kibikinovej izby s dvoma šálkami kávy. Vonku od rána mrholí, tak prečo si nespraviť deň voľna. „Ahoj. Prišla som sa na chvíľku zašiť." Pozdraví Kibikina, rozvaleného na gauči s knihou v ruke.

„Kľudne." Kývne jej aby podišla a knihu si zloží do lona.

Ona si k nemu prisadne. „Doniesla som ti kávu." Podá mu šálku.

„Ďakujem, zlato." Zoberie si ju a dá jej pusu na líce.

„Zlato?"

„No?"

„Nehovor mi tak." Fúkne mu do tváre Eyesha.

„Nie? Prečo nie, zlato." Provokatívne sa na ňu pozrie a položí si kávu na stolík. Potom vezme aj tú jej a zhodí ju na gauč. Ruky jej pridrží nad hlavou a uškrnie sa na ňu.

„Čo robíš? Zas si nadržaný?"

„Tváriš sa akoby ťa to prekvapovalo."

„Neprekvapuje. Len mi príde vážne divné, že vždy keď sme spolu osamote to skončí sexom."

„To bolo o teba hnusné."

„Ale pravdivé." Eyesha ho pohladí prstom po brade a krku. On sa znova na ňu vrhne a bozkáva ju o každej jamky na krku a hrudi. Ona ho ťahá za vlasy. Miluje jeho dlhé vlasy. Sú také jemné a neťahať ho za ne pri toľkej rozkoši, by bol hriech.

Kibikino pochopí jej snaženie a sám si to tričko vyzlečie. Ich úlohy sa vymenia. Ona mu bozkáva hruď a necháva za sebou nespočetné množstvo malých rýchlo miznúcich mokriniek. Vzrušený samec pod jej dotykmi vzdychá rozkošou. Rukami jej prechádza po jej dokonalo vyvinutých ženských krivkách. Dokonale mu padne do ruky. Jeho prerývaný dych ju šteklí na podráždenej koži.

Eyesha ho odtiahne a obkročmo si naňho sadne. „Za 20 minút musím byť naspäť. Stíhaš to?"

Kibikino sa uškrnie. „Jasné."

Ona ho pobozká a rozopne mu nohavice. 

Jedovatý dym ✔Where stories live. Discover now