Angels Without Wings [BvB FF] Dokončené

20. Epilóg

Vlasy mam z jedného boku spletený do vrkoča ktorý smeruje k zvyšným zapnutým vlasom do takého širinu marinu drdolu a z boku mám pripnuté červené ruže, ktoré sa v mojich stále bielich vlasoch budú vnímať. A nakoniec mám takú menšiu korunku na ktorej je pripevnený závoj.

A make up mam jemný dymový s hnedým odtieňom a som s ním spokojná aj tak som nechcela nič výrazné.

Jess mala podobné šaty ako ja len pre družičky. Čiže jej šaty siahali pod kolená a ramienka šiat mala normálne na ramenách. Okraj jej šiat bol lemovaný čiernou čipkou a tam kde sa spájala sukňa s vrchom bol opasok jemnej lesklej látky. V ruke držala kytičku.

O a skoro som zabudla, koná sa to v kostole. A ako svedka mám moju najlepšiu kamarátku ktorú som spoznala pred 4 rokmi keď som nastúpila do roboty. Volá sa Nicol a je to čistý blázon.

Nádych výdych a s otcom sme vykročili hneď ako sa rozozvučala hudba. Kráčali sme pomaly aj kôli efektu ale hlavne kvôli mojím šatám. Prišli sme na koniec uličky a otec odovzdal moju ruku do tej Andyho a ešte mu niečo pošepkal no ani jeden nedal najavo o čo sa jedná.

Obrad prebehol tak ako mal, povedali sme si svoje sľuby, svoje 'áno', dali si prvý manželský bozk a teraz sme na hostine. S Andym máme prvý novomanželský tanec, po chvíľke ho vystriedal môj otec, potom jeden dedko , druhý dedko ,nasledoval Andyho otec Chris a tak to šlo kým sa u mňa nevystriedal každý hosť mužského pohlavia a u Andyho naopak ženského pohlavia.

Konečne sa ideme najesť hmm už som hladná ako vlk. Aj to má dôvod ale o tom potom. Ak keď sa dojedlo hlavné jedlo na stoloch bolo stále čo jesť a piť. Kto mal chuť na sladké tak buď sa zastavil pri čokoládovej fontáne okolo ktorej boli rôzne druhy ovocia a cukríkov, alebo potom tu bol stôl so zákuskami, kávou, čajom kto čo chcel to si mohol dať.

Teraz prišla chvíľa keď musím niečo spraviť. Postavila som sa a mierila si to k DJovi aby mi dal mikrofón. Poťukala som po ňom aby som upútala pozornosť, následne všetci stíchli.

"Takže dobrý večer vážený hostia a môj dráhý manžel. Chcem sa vám poďakovať že ste prišli a boli ste svedkami nášho spoločného prvého kroku do života, ale o rok budeme spolu tiež oslavovať..." Pozrela som na môjho milovaného manžela "manžel môj poď prosím sem ku mne." Troška som sa zasmiala ma jeho nechápavom pohľade a keď bol už pri mne chytila som ho za ruku a pozrela mu do očí "Andy úprimne nikdy som nesnívala o mužovi ako si ty a vlastné ani neviem prečo. No stretli sme sa a bolo to skvostné a teraz sme tu vďaka tomu že si mi dal ten najkrajší darček k narodeninám a to to že ťa budem mať už do konca života po mojom boku. Ale teraz je rad na mne aby som ti dala darček v podobe našej rodiny."

Chytila som mu ruku a dala mu ju na moje brucho. Nevedel čo má robiť bol totálne vykoľajený "ja...jah...ja budem...otcom?" Prikývla som "ale nie ledajakým, čakám dvojičky"

Andy

Keď si ma zavolala k sebe nevedel som čo mám čakať, no keď povedala že budem dvojnásobným otcom myslel som že explodujem od šťastia. Chytil som ju za pás vyzdvihol do vzduchu a zatočil sa s ňou uprostred parketu. Keď som ju postavil nohami na zem stále som ju nepustil a rovno ju pobozkal. "Ako dlho to predomnou tajíš?" Chvíľu rozmýšľala "no som v 10 týždni, čo je 2 a pol mesiaca a viem to tak mesiac dajme tomu." Zasmiala sa nad... ani neviem vlastne nad čím sa smeje. "Ty mrška. Moc ťa milujem." Znova som ju pobozkal.

2. Marec pôrod

Nevedel som čo mám robiť z toľkých nervov som neobsedel ani 5 minút. Som v čakárni už asi hodinu a pol a stále nič. Mám hrozný strach o všetkých troch.

Aby ste ma pochopili, včera sme šli v pohode spať no okolo 11 večer začala Bí strašne kričať čo ma hneď zobudilo. Keď som sa na ňu pozrel všade bolo mokré 'plodová voda' prvé čo ma napadlo a mal som aj pravdu. Veci sme zabalené mali lebo o týždeň mala ísť do nemocnice keďže termín mala 10. Marca ale chcela mať už všetko potrebné pobalené aby na nič nezabudla. Tak som rychlo zobral veci a pomohol jej čo najrýchlejšie do auta. Snažil som sa ponáhľať ale aj byť opatrný, každý jej výkrik vhnal slzy do očí a mňa bolelo ju vidieť v takých bolestiach. Aj keď kôli dvom malým zázrakom ktorý sa drali sem k nám na svet.

Hneď ako sme prišli zobrali ju a mne povedali aby som čakal tu tak tu čakám. Sedím na tej "pohodlnej" nemocničnej lavičke lakťami sa opieram o kolená a dlaňami si držím hlavu. Nemám tušenie koľko času prešlo no keď sa otvorili dvere pozrel som na dotyčnú osobu. Bola to zdravotná sestra a držala na rukách dva balíčky. Podišiel som k nej "všetko prebehlo ako malo tu je o 5 minút starší chlapček a tuna je dievčatko" dovolila mi podržať si ich. Boli rozkošný.

Chlapček bude Thomas Dean Biersack.
Dievčatko bude Teresa Janet Biersack .
Chceli sme aby naše deti mali stredné mená po nás. Nemohol som byť viac šťastný. Najšťastnejší budem keď budem mat pri sebe Barbaru a naše deti.

Tak ľudkovia posledná časť je tu, chcem sa poďakovať za všetko. Tato časť je najdlhšia aku som kedy napísala, dúfam že sa vám príbeh páčil a aj páči. Majte sa dovtedy kým ma znova nenapadne námet na príbeh. :) ;) :3 <3