Angels Without Wings [BvB FF] Dokončené

20. Epilóg

Po 5 rokoch

Andy

Plánujem to už asi pol roka ale už viac nevidržím čakať.
Dnes má 23 rokov a ako darček ju chcem požiadať o ruku. Mám len jednoduchý prsteň z bieleho zlata s čiernym kamienkom. A požiadam ju na jej oslave kde budú aj moji aj jej rodičia a chalani s ich frajerkami čo si našli za tých 5 rokov čo som ja s Barbarou.

Jake si našiel Innu,
Jinxx má Alice,
Ash má Kinu,
No a náš Ccinko má jednorožca.

Už som sa chystal pred zrkadlom a keď som sa pozrel na svoj odraz v zrkadle znervóznel som a nie málo. Keďže s Bí spolu bývame už tak 3 a pol roka, musel som si dať pozor kam schovávam krabičku s prstienkom aby to nenašla pri upratovaní. A tak som ju schoval v mojej starej izbe.

Oslava sa koná u Barbariních rodičov čiže to nebudem mať ďaleko.

"Zlatoo?" Zakričal som na ňu pretože som nevidel v ktorej časti domu sa nachádza. Presťahovali sme sa viac k centru mesta a aby nechodili všetci sem tak mi ideme tam.

"Ánoo? Som v kúpeľni" odkričala mi a tak som šiel za ňou. "No čo zlatko už si hotová?" Práve vzala do ruky parfum čo som jej chcel kúpiť ja ale predbehla ma a kúpila si ho sama. Mrška jedna. Strekla na seba parfum "už som hotová" pozrela na mňa potom čo odložila parfum.

Cestou som zormýšlal nad plánom aby som ju prekvapil a úprimne aj mi zasvietila ta malá žiarovka nad mojou hlavou.

Barbara

Keď sme boli už na našej ulici "dokelu ja som zabudol..." Zakričal Andy na celé auto až som nadskočila a len čo zaparkoval vybehol z auta a ako kráčal preč na mňa kričal niečo v zmysle že sa o chvíľu vráti. Tak som nad tým pokročila ramená a vybrala sa ku dverám.

Dvere mi otvorila Jess "ahooj" doslova na mňa skočila keď mala 7 bola ľahšia ako teraz keď má 12. Ale však to je logické zasmiala som sa nad svojou hlúposťou v duchu. "Poď dnu už vás horlivo čakáme... počkať kde máš Andyho?" Spýtala sa ma keď si uvedomila že som sama. "Vlastne ani neviem kam presne šiel ale povedal že sa o chvíľu vráti. A kto všetko tu už je?" Pozrela som na ňu. "No v podstate všetci až na Andyho." Takže idem medzi poslednými.

Prešla som do obývačky a s každým sa privítala, spadla som si ma voľné miesto a rozprávali sme sa, kým sa neozval zvonček a kto iný ako moja sestra šla otvoriť. Po chvíľke prišla aj s Andym.

S každým sa privítal a mňa si nechal na koniec. Potiahol ma pred všetkých a začal:

"Barbara odkedy som ťa spoznal, vedel som že budeš veľkou súčasťou môjho života a chcem ťa mať po svojom boku už do konca života. Pretože žiť bez teba je ako dýchať bez kyslíka, proste sa to nedá. A tak sa ťa pýtam..." Kľakol si a z vrecka vytiahol krabičku ktorú otvoril "... Barbara Lores vezmeš si ma a spravíš ma najšťastnejším mužom po slnkom?"

Čakala som hocičo iné ako darček od neho ale toto ani trochu. Dojalo ma to až k slzám a nad odpoveďou som nemusela rozmýšľať. "Samozrejme že si ťa vezmem" na prsteň som sa pozrela až keď mi ho Andy navliekal na prst. Dovtedy ma zaujímali len jeho prenikavé oči. Pobozkal ma a s radosťou som mu bozky oplácala. Bolo na ňom vidno ako sa mu uľavilo.

Keď som sa pozrela naokolo na mojich blízkych, tlieskali, tešili sa s nami. Mojej a Andyho mame utiekla nejaká tá slza.

19. Augusta deň svadby

Stojím pred zrkadlom vo svadobných šatách a prezerám sa od hlavy až po koniec šiat. Mám dlhé biele šaty s mohutnou sukňou no vrch je priliehavý. Všetko je tak akurát nič ma nesťahuje tak že by som nemohla dýchať. Šaty majú hrubšie ramienka padnuté z pliec. A samozrejme že šaty sú s čipkou.