Creepypasta

I Remember

Podlahové dosky pod mojou váhou vydávali hlboké vŕzganie, keď som kráčal smerom k dverám. Horné poschodie domu bolo strašne jalové, desivý vánok sa vznášal nad jesenným vánkom, ktorý so sebou niesol nepríjemnú, zatuchnutú vôňu. Žiarivosť lúčov západu slnka na obzore, keď večer prekonáva hranicu do nočného času.

Rozhodol som sa ísť skôr, než nastane noc, a začal som kráčať ku dverám. Keď som kráčal k dverám, zakopol som o kraj v podlahových doskách. Otočil som sa, keď som si uvedomil, že tu bude podzemie. Vytrhol som podzemnú podlahu sklopenú na škaredo vŕzgajúcom, hrdzavom a striebornom pánte vedľa steny.

Kráčam vŕzgavými krokmi a okamžite ma spredu ovalí odporná vlna zápachu, ktorá vyzerá, že vychádza z malej skrine na konci dlhej, vlhkej kamennej chodby. Všimol som si, že temnota noci úplne pohltila chalúpku, tak zapnem baterku môjho mobilu. Dláždený chodník sa stráca, keď naňho moje topánky prenášajú váhu, ako sa dostávam ku skrini.

Zdá sa, že ten nepríjemný smrad sa dostal dosť blízko aby som ho mohol až ochutnať, keď odomykám zámok skrine a otváram ju. Z toho, čo ležalo vo vnútri, som sa takmer povracal, rozkadajúca sa mŕtvola mladej dámy, jej hrudník bol rozorvaný a úplne otvorený, chýbajú jej orgány a jej odtieň pokožky je bledý a šedý. Jej telo bolo hrubo stlačené do tesnej gule, pretože jej telo, by sa nikdy nezmestilo do tak malého hrudníka.