Creepypasta

Afterdeath

Bolesť sa skončila rýchlo. Vstal som a pokúsil sa nájsť moje telo. Pravdepodobne leží pod kovovým vrakom. Umieranie pri cestnej nehode, je určite najhorší spôsob, ako odísť. "Takže! Mal si skvelý život?" spýtal sa ma hlas za mnou. Otočil som sa a našiel usmievajúcu sa ženu. Keďže ma mohla vidieť, bol som si istý, že je dušou, tak ako ja.

Chichotala sa, "Berieš to docela dobre. Mimochodom som Cindy."

Hovoril som vyrovnane, "Čo sa stane teraz? Peklo? Nebo?"

Zasmiala sa hlasnejšie.

Predtým ako som mohol niečo povedať, počul som nejaký hluk v diaľke.

Cindy zvolala, "POĎ!" a rozutekala sa.

Otočila sa a zakričala, "Bol si dobrý?"

"Čo?"

"Urobil si niečo dobré, kým si žil?"

Totálne zmätený som vychrlil, "Ja... Raz som daroval krv."

Keď sme sa dostali k zdroju hluku, bol som ohromený, keď som našiel stovky ľudí, ktorí sa hemžili pred nemocnicou.

Zakričal som, "ČO SA TU DEJE?"

Cindy odpovedala, "Niekto tu rodí. Tieto duše bojujú, aby sa dostali do vnútra novonarodenej škrupiny."

"Ale dieťa..."

"POČÚVAJ MA... NIE JE DIEŤA, KÝM DOŇHO NEPRENIKNE DUŠA... Ak žiadna duša nevojde dovnútra, škrupina je lekármi vyhlásená za mŕtvu."

Pokračovala, "Tvoja bojovnosť závisí od tvojej karmy. Takže duša násilníka alebo pedofila atď. nemá žiadnu šancu. Nikdy sa nedostanú do škrupiny a bolestivo zmiznú.

Deti sú najnebezpečnejšie. Čisté duše. Zostaň mimo nich počas bojov."

"Ale čo nebo... A peklo?"

"TOTO JE PEKLO! A čo je dôležitejšie, život, ktorý si zanechal... To je nebo."