Creepypasta

Biely pavúk

Viem, že to bude znieť šialene. Okej, možno som ja šialený; ale nechaj ma pokračovať. Neverím v nič, v Boha, v poslov Bohov, v diablov, v démonov, v nič. Na druhú stranu verím, že ma niekto veľmi miluje aby mi poslal ochrancu.

Moja rodina a ja sme upratovali a pri upratovaní som náhodou našiel pavúka na mojej posteli. Bol čisto biely, a vyzeral tak... Neviem to opísať. Nevidel som však žiadny dôvod mu ublížiť, a tak som mu dovolil ostať. Zaujal ma, pretože odvtedy bol stále v mojom okne. Niečo z toho ma robilo pokojným. Pokračovalo to niekoľko mesiacov a nakoniec ho uvidela moja rodina, ale ako to opísala moja matka, vyzeralo to byť posvätné a vyrušenie toho by mohlo priniesť niečo hrozné. Ja som jej rečnenie ignoroval, ale vlastne súhlasil, že na tom niečo bude.

Potom sa stal zázrak. Pozrel som sa na pavúka, keď som si šiel ľahnúť a on mi zamával jeho rukami. Bol to pre mňa vtipný pohľad, takže som sa zasmial, ale niečo ma v tom okamihu zaskočilo, a to keď povedal 'prestaň sa smiať. Pavúk to myslí vážne.' Musím uznať, že som bol vyčerpaný. Pavúk mi hovorí veci, ktoré boli dôležité? No vtip, ale myšlienka ma stále znepokojovala, ako keby mi to nadávalo, keď som premýšľal o situácii; ale znova, keď som to začal ignorovať, prestal som na to myslieť.

Keď som zaspal, niečo zasiahlo do mojich snov. Prial by som si, aby som vedel, čo to bolo, ale povedalo mi to, Urobil si dobre, že si ma nezabil a tvoja láskavosť sa ti vyplatí, pretože ja som znamenie ochrany, poslaný, aby som strážil tvoje sny a život. Niečo mi hovorilo, aby som tomu znameniu veril, ale nebol som presvedčený.

Neveríš mi, že? Bol som prekvapený, ale znova, kto by tomu uveril keď sú vaše sny len živé halucinácie? Omen pokračoval. Zajtra sa chystáš ísť spať, ale tesne predtým, než zavrieš oči, bude pred nimi blikať obraz, ktorý zanechá tvoje sny prázdne. Keď sa to stane, uhryznem ťa, aby si mohol varovať tvoju rodinu aby nespala až do polnoci. Prosím, dbaj na moje varovanie, som tu aby som ťa ochránil, pretože niekto na svete ma poslal, aby som ťa chránil a tak splním svoj účel. Prebudil som sa a náhle sa začal obávať toho, čo prinesie dnešok.

Keď som prišiel domov z práce, pripravil som sa na to, aby som zavrel oči, ale predtým, som si všimol obraz mojej rodiny visiaci na stene, stiahnutý z kože živý, s upečenými telami, kričali moje meno. Chcel som vstať, ale moje telo bolo paralyzované, takže som bol nútený zaspať. Odvtedy sa veci zhoršili.

Snívalo sa mi, že som zabil každého, koho som poznal, s úsmevom na tvári. Jeden po druhom som odrezal sestre prsty, potom aj jej pätu. Potom som ju smejúc sa nechal vymáčať v kyseline. Pokiaľ ide o moje ostatné sestry, opil som ich a vyhodil ich z mosta na diaľnicu, ich telá sa naraz dolámali. A pokiaľ ide o moju matku a otca, zaryl som nôž do tváre mojej matky a skĺzol ním pozdĺž jej tela, zatiaľ čo otec bol spaľovaný ohňom. Moja sesternica mala tvár ponorenú vo vriacej vode, kde trpela, a môj priateľ – nechal som si preňho to najlepšie – dal som mu dar nespavosti, vždy keď čo i len zažmurkal mohol vidieť, cítiť, počuť zlomyseľné bytosti ožívať a robiť to, čo im ide najlepšie; zabíjať.

To som nebol ja, nemohol som, ale potom, ma to ranilo, byť uväznený. Potom do mojej cely prišla osoba. Niekto, koho rysy vyzerali ako moje. Zašuškala mi do ucha, Mal by si mi poďakovať, nikto medzi nás teraz nemôže vstúpiť, budeme spolu navždy, však?

Prebudil som sa na neznesiteľnú bolesť. Môj krk bol naozaj veľmi pohmoždený. Pavúk mi znova začal mávať rukami, ale tentoraz som ho počul. Už mi veríš? Tvoje sestry a rodičia sú unavení! Ak ich nezachrániš, všetko môže byť strašné. Snažil som sa ich v rámci mojich možností zastaviť, ale pavúk mi povedal ešte jedu vec. Choď spať a znova sa ti bude snívať ten istý sen, ale keď ťa príde navštíviť, napíš jej meno trikrát, a ja to prevezmem. Nemohol som pomyslieť na to, že by som si tým znova prešiel, ale niečo mi hovorilo, že musím veriť pavúkovi.

Ako som si opäť prešiel tou hrôzou, skončil som vo väzení, znova ku mne prichádzala, zastavím ju v jej chôdzi tým, že poviem jej meno. Rebecca. Odkiaľ poznám jej meno? Bola tak ohromená ako ja. Potom sa jej dialóg zmenil. Takže to vieš, však? Myslela som si, že si na všetky tie roky zabudol, opustil si ma a nechal za sebou, keď si chcel čeliť svetu. Bola som tu pre každú zlú a dobrú vec, ktorá sa ti stala, Renee, a teraz hovoríš moje meno? Škoda, že je príliš neskoro.

Rebecca. Povedal som znova. Teraz vyzerala skreslene. Mal by si prestať hovoriť moje meno, Renee. V jednom okamihu môžem uskutočniť, aby bola tvoja rodina nažive a nechať ich cítiť to, čo som tak dlho cítila ja. Priatelia na priateľov nezabúdajú, Renee, ale ty si zabudol. V reálnom svete, je tvoja rodina zachránená, kým neuniknem, potom bude ich život peklo!!! Zabudol si na mňa, a za to budú potrestaní, za tvoje činy. Je príliš neskoro, Renee, príliš neskoro. Teraz si pohrávala s mojou hlavou, zjavne som ju poznal? Ale cítil som jej bolesť. Tak som ju nechal to mať.

Rebecca, prepač, že som na teba zabudol, bola si moja najlepšia kamarátka, ale nie je to moja chyba! Kvôli doktorom som na teba zabudol! Najlepší kamaráti navždy! Sľubujem, že ťa neopustím! Teraz som si spomenul... Ja a Rebecca, sme boli najlepší kamaráti od narodenia... A potom zomrela na chorobu. Bol som tak rozrušený, že som si ju vytvoril v mysli, ale potom sa moji rodičia rozhodli, že sa jej raz a navždy zbavia... Ako mohli? Miloval som ju a oni ju odo mňa vzali preč...

Rebecca oslabla a plakala, a moje reťaze sa uvoľnili. Prešiel som k nej, aby som ju objal, a keď bola v mojom náručí, zmizla. Počul som slová Navždy budem žiť v tvojom srdci. Keď som sa prebudil, bolo prekrásne ráno, a pavúk nebol nikde, ale správa zostala.

Renee

Postaral som sa o ňu, je uväznená v mojom srdci a už nebude strašiť v tvojich snoch, ani robiť nočné mory realitou. Je pre mňa smutné povedať, že som sa musel obetovať za tvoju rodinu; ale vždy budeš požehnaný. Vždy v pokoji.

Bol som vystrašený. Odviedol moje dvojča, moju kamarátku. Za to zaplatí ale nie pred rodičmi. Urobím to, čo mi vložila do hlavy. Bola by na mňa hrdá. Hej mami, vieš čo si o tebe myslí moje dvojča? Chcel by som ti povedať a ukázať ti, ako sa cítila keď si ju vyhnala z mojej hlavy...