Heal the World [HP Fanfiction]

Epilóg

„Ahoj, tati." Nymphadora sa rozbehla k svojmu ockovi a on ju vzal na ruky a pobozkal na líce. „Už sme doma."

„Super a kde ste boli?" spýtal sa jej Teddy a žmurkol na ňu.

„Boli sme v obchode a potom sme boli kúpiť kvetiny pre babku a dedka, a tiež pre tetu Kailani, aby si jej ich mohol zaniesť na cintorín," vravela mu Nymphadora. „A maminka si kúpila pekné šaty na tvoju slávnosť."

„Ty malá tárajka," zasmiala sa Victoire a potom pobozkala Teddyho na pery. „Ale má pravdu, snáď sa ti budem páčiť."

„Ty by si sa mi páčila aj vo vreci od zemiakov, víla," riekol jej Teddy.

„To sa len tak hovorí," poznamenala.

„Dobre," prikývol Teddy a zložil Nymphadoru na zem. „Pôjdem na cintorín, aby som stihol večernú slávnosť. Ďakujem, že ste kúpili kvety."

„To bola maličkosť," povedala Victoire a začala vykladať nákup a Nymphadora jej asistovala.

Teddy vzal zo stola kyticu farebných kvetov a odmiestnil sa na cintorín. Položil ich na hrob Kailani, chvíľku jej rozprával čo má nové, rozprával jej veľa o Nymphadore, ale aj o iných veciach, o nadácií, ktorú založil aj na jej počesť. Potom sa ešte pobral na hroby svojich rodičov a položil druhú kyticu na ich spoločný hrob. Aj im porozprával o všetkom, čo mal na srdci.

Keď sa vrátil späť domov, Victoire už na sebe mala tie nové šaty, ktoré si kúpila. Boli žlté, čo bola jej obľúbená farba a veľmi jej pristali. Šaty jej krásne obopínali už dosť viditeľné tehotenské bruško, v ktorom nosila ich syna. Pochválil ju, pobozkal to krásne bruško a obliekol si smoking. Dominique prišla, aby postrážila Nymphadoru.

„Určite ti nevadí, že nebudeš večer na slávnosti?" spýtal sa jej Teddy.

„Nie," žmurkla na neho. „Ja budem rada s Dorou. Užite si to. Vic mi predsa aj tak všetko porozpráva."

„Ďakujeme, Dominique," usmial sa na ňu Teddy.

„Veľa šťastia."

***

Slávnosť sa konala vo veľmi významnej budove, kde bola veľká sieň podobná ako na Rokforte a krásne vyzdobená. Teddy sa cítil zvláštne. Mal trocha strach, pretože mal mať prejav a nebol si istý, čo všetko chce povedať.

Potom na svojom chrbte ucítil ruku, ktorá ho poťapkala. „Si nervózny, však?"

„Ani len nevieš ako, tati," prikývol Teddy. Jemu nemusel klamať, pokojne sa mohol priznať so všetkým, čo cítil. „Príhovory nie sú pre mňa."

„Budeš skvelý," odvetil mu Harry. „A čo maličká? Zaspala?"

„Snáď Dominique dlho nepotrápila," odvetil mu Teddy. „A kde je mama?"

„Išla si pre niečo na pitie, bola veľmi smädná," povedal mu Harry. „Aha, tam ide."

Teddy sa usmial na Ginny. Vyzerala nádherne v dlhých tmavých šatách. Niesla sa ako skutočná kráľovná, ktorou aj bola. Tak veľmi sa na neho usmievala, že ho to dojalo. „Srdiečko," oslovila ho a ihneď ho aj objímala. „Som na teba taká pyšná. Si skvelý." Bozkávala ho na tvár a potom mu prstami zotierala stopy ružu z miest, kde ho bozkala.

„Vďaka, mami," riekol jej Teddy.

„Môj syn dostane významné ocenenie za svoju nadáciu. Som taká šťastná," vravela Ginny. „Dokázal si veľké veci, skutočne veľké."

„Nepreháňaj."

„Nepreháňam," žmurkla na neho. „Si vážne poklad."

„Ďakujem, že ste tu so mnou," povedal im Teddy. A neboli tu len oni. Prišla celá jeho rodina.

Usadili sa k stolom a Victoire celý čas držala Teddyho za ruku, až kým neprišiel čas, aby mu odovzdali cenu za zásluhy jeho nadácie KAILANI.

Ozval sa veľký potlesk a Teddy vyšiel za pódium. Dostal ligotavú cenu a kyticu farebných kvetov.

Potom dostal možnosť niečo svetu povedať. Chcel toho povedať toľko.

„Ja som sa vždy hneval na tento svet. Vinil som ho, že mi vzal rodičov a starých rodičov. Bol som človek, ktorý nevidel svoje chyby, nesprával sa vhodne k ľuďom, ktorí ho nadovšetko milovali. Myslel som iba na seba, na svoje trápenie a nevidel som viac. Ublížil som mnohým svojím neznesiteľným správaním, svojimi tvrdými slovami.

Trvalo dlho, kým som si uvedomil, kým naozaj chce byť. A za to vďačím tým, ktorí vo mňa verili. Preto som založil nadáciu KAILANI, aby som pomohol ľuďom, ktorí sú chorí, ktorí sú sami, ktorí nemajú nikoho iného, aby sa o neho mohli oprieť. Pre týchto ľudí sme tu my a naše krízové centrá. Nedopusťme, aby sa ľudia cítili sami a hlavne nie malé deti, pre ktoré sme tu hlavne. Pre všetky tie siroty, ktoré nemajú domov. Pretože aj ja som bol sirotou a nakoniec som našiel ďaleko viac.

My ľudia sme zvláštni. Vieme o svojich chybách, vieme, že naše slová môžu iných zraniť a predsa len im ich povieme. Veľakrát nebojuje proti svojich chýbam, nesnažíme sa ich odstrániť. Nebojujeme s prízrakmi. Občas iba prežívame a to je chyba. Treba žiť na plno, pretože nikto z nás nevie, kedy sa stane niečo nečakané v našich životoch.

Stratil som veľa ľudí. Rodičov, starých rodičov a moju najlepšiu priateľku. Veľmi mi chýbajú a vždy budú. Myslím na nich každý deň, dúfam, že sa v nebi majú dobre a že kontrolujú moje kroky. Viem, že v živote urobím ďalšie chyby, možno zraním tých, ktorých milujem, ale viem aj to, že takto to funguje. Musíme žiť naplno. Musíme si veriť. Musíme si pomáhať. A o to sa snažím s našou nadáciou. Pomôcť.

Ďakujem, že ste prišli a ďakujem svojej úžasnej manželke Victoire, že mi vždy bola oporou, ďakujem jej za lásku, ktorú mi venovala, ďakujem jej za našu nádhernú dcéru Nymphadoru a synčeka Remusa, ktorý je na ceste.

Ďakujem svojim rodičom Ginny a Harrymu, že sa ma ujali, že ma vychovali a že mi odpustili, keď som si na nich vylieval svoju zlosť za to, že moji skutoční rodičia sú mŕtvi. Mám vás veľmi rád, vy ste zo mňa urobili človeka, akým teraz som. Silného, správneho. Vďaka vám sa za seba nemusím hanbiť. Pomohli sme mi nájsť samého seba.

V tom mi pomohla aj ona. Moja najlepšia priateľka Kailani Elwoodová, ktorej žiaľ niet. Nuž v mojom srdci žije navždy a tiež v srdci našej veľkej nadácie. Dúfam, že nech si kdekoľvek, si na mňa hrdá, Lani.

Čo myslíš, vyliečil som tento svet?"

KONIEC

Pozn. autorky:

A to je už vážne koniec. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí strávili čas pri tejto poviedke :) ste skvelí. A pozývam Vás ku mne na profil k novej Dramione poviedke, ktorá začne v máji, ale prológ už je zverejnený - THE ONE, WHO HAS SUFFERED THE MOST.