Heal the World [HP Fanfiction]

9. Trpké zistenie

Keď sa Kailani ráno prebudila, Teddy sedel kompletne oblečený na posteli a tváril sa znepokojene. „Dobré ráno," pozdravila ho.

„Ahoj," odvetil a pozrel sa na ňu. „Prepáč mi to." Okamžite sa jej ospravedlnil.

„To nič, Teddy," povedala mu Kailani. „Chceli sme to zrejme obaja."

„Asi sme to posrali," povzdychol si Teddy. „Nechcem, aby to medzi nami teraz bolo divne. Sme najlepší priatelia."

„Nebude to divné, neboj sa. Môžeme na to zabudnúť a už nikdy nezopakovať a všetko bude fajn," riekla mu, hoci si nebola istá, či chce zabudnúť na to, čo sa medzi nimi stalo. Na druhej strane to tiež nepovažovala za najlepšie rozhodnutie, ktoré urobila. Teddy mal pravdu, boli najlepší priatelia a sex to mohol celé zmeniť.

„Idem sa vypariť do svojej izby, kým vstanú ostatní. Hoci už sú isto hore, lebo sú Vianoce," povedal Teddy a postavil sa z postele. „Potom príď dole, čakajú nás darčeky." Potichu otvoril dvere na jej izbe, nakukol či je vzduch čistý a potom sa vyparil.

Kailani vstala z postele, zamierila rovno do kúpeľne. Osprchovala sa, umyla si tvár i zuby, trocha sa namaľovala a vrátila sa do izby v uteráku, kde sa prezliekla do oblečenia. Pyžamo pozbierala zo zeme a ustlala si posteľ.

Naozaj dúfala, že sa s Teddym k sebe nezačnú správať divne. A okrem toho všetkého ju samozrejme začalo opäť ťažiť tajomstvo, ktoré pred ním mala.

***

Kailani dostala od Teddyho strieborný náramok, ktorý obdivovala v lete v Šikmej uličke. Ona mu kúpila krásny tmavomodrý sveter. Tiež dostala od Potterovcov knižky a Lily jej nakreslila nový obrázok. James jej daroval samé sladkosti.

Potom sa pobrali znova do Brlohu, kde sa to hemžilo členmi rodiny, rovnako ako včera. Kailani ešte nezažila také čarovné Vianoce. Podávalo sa skvelé jedlo, horúca čokoláda a koláčiky od výmyslu sveta. V rádiu hrala obľúbená pieseň pani Weasleyovej a ona si pospevovala. Mama Victoire sa síce hlasno ponosovala, že tá pieseň je otrasná, ale všetci ju ignorovali.

„Robí to každý rok, myslí si, že mamku vyvedie z miery," pošepla pani Potterová Kailani. „Mamka tú pieseň miluje, tancovala na ňu raz s tatkom."

„To je milé," usmiala sa na ňu Kailani. „Prečo sa tá pieseň mame Victoire toľko protiví?"

„Nemám ani poňatia," mykla plecami pani Potterová. „Jej sa protiví veľa vecí. Najdôležitejšie je, nevšímať si ju." Žmurkla na Kailani a potom sa pobrala do kuchyne, aby mame pomohla s ďalšou várkou jedla.

Kailani si obliekla svoj kabát, čiapku a šál a pobrala sa na záhradu, kde sa väčšina deciek guľovala. Rýchlo si navliekla aj rukavice, keby ju náhodou do toho zatiahli. To sa však nestalo, pretože Teddy začal rozoberal akúsi zvláštnu tému. Celkovo bol zvláštny.

„Nikdy sa mi nepáčilo moje meno," riekol Victoire, Dominique, Fredovi a Jamesovi. „Je to otrava volať sa po mŕtvom. Všetci čakajú, že budete ako on a ja som ho ani nepoznal. Pravda je, že už ani nežije nikto, kto ho poznal. Harry videl dedka Teda raz v živote. A moje druhé meno, to ani nemusím komentovať."

„Máš pekné meno, Edward, nevymýšľaj," uškrnula sa na neho Kailani.

„Ľudia čakajú, že budem ako jeho nositeľ," povzdychol si Teddy. „Nemôžem byť ako ten muž, čo sa vraj stále usmieval a mal dobrú náladu. Ja taký nie som. Nikdy nebudem."

„To je pravda," prikývol James Sirius. „Aj odo mňa to očakávajú. Myslia si, že budem Záškodník, ale čo ja viem, porušovanie pravidiel ma nebaví a problémy na mňa nečíhajú tak, ako na otca. Rád sa učím, mám rád metlobal. Nie som ako oni. Nie som ani ako dedko James a ani ako Sirius. Ani po dievčatách toľko nejdem."