Heal the World [HP Fanfiction]

11. O starých rodičoch

Teddy ešte dlhé hodiny sedel s Ginny v kuchyni a rozprávali sa o všetkom možnom a nemožnom. Až nakoniec prišla na radu aj téma, na ktorú sa Teddy dvakrát zhovárať nechcel.

„Ako to bude teraz medzi tebou a Kailani?" spýtala sa ho Ginny.

„Neviem," odvetil jej úprimne, lebo z toho mal v hlave mišmaš. Samozrejme, že si uvedomoval, že Kailani nemohla za to, kto bol jej otec. Nikdy sa s ním nestretla a dlhé roky ani len nemala poňatia, že ide práve o toho človeka. Na druhej strane sa akosi nevedel zmieriť s tým, že je dcérou práve muža, ktorý zabil jeho otca. Bolo to šialené, akoby sa osud s ním hral, akoby to bolo celé zámerne. „Ja vážne neviem..."

„Uvedom si iba to, že rovnako ako ty prehlasuješ, že nie si ako tvoji rodičia, čo podľa mňa nie je pravda, tak v niektorých prípadoch to tak naozaj býva. My sme my a naši rodičia sú naši rodičia. Áno, isté gény sú dedičné, ale to neznamená, že deti vrahov sú vrahmi tiež," vysvetľovala mu Ginny.

„Prečo ste mi to s Harrym nepovedali skôr?"

„A čo by sa tým zmenilo? Prestal by si sa s ňou priateliť po prvom ročníku? Len preto, kto je jej otec? Máš to tak v pláne teraz?"

„Neviem, mami," povzdychol si Teddy. „Mám Lani veľmi rád, naozaj veľmi, ale jednoducho neviem, čo teraz cítim. Avšak som rád, že mi to povedala, že toto tajomstvo si neniesla v sebe dlhšie."

„Kailani je dobré dievča, potvrdila mi to Luna a ja Lune bezvýhradne verím. Pretože Luna má ten správny odhad na ľudí," usmiala sa na neho Ginny. „A z toho všetkého, čo si mi za uplynulé roky o nej povedal, si nemyslím, že by bola zlý človek. Nechcem, aby si urobil chybu, Teddy, pre niečo za čo ani jeden z vás nemohol."

„Asi potrebujem pár dní, aby som to nejako vstrebal," riekol jej Teddy. „Pretože máš pravdu – my nie sme naši rodičia."

„Nuž nie sme," prikývla. „A to je správne."

„Asi máš pravdu," prikývol aj Teddy a pozrel sa na hodinky. „Je už dosť neskoro. Pôjdem si ľahnúť."

„Dobre," usmiala sa na neho Ginny. „Dobrú noc, zlatko."

Teddy vstal zo stoličky, podišiel k nej, zhodol sa a pobozkal ju na líce. „Brú, mami."

„Och, mne sa bude dnes veľmi dobre spať," žmurkla na neho.

Teddy sa na ňu ešte raz vďačne usmial a potom sa vybral hore po schodoch do svojej izby. Pred dverami hosťovskej zastal. Myslel na Kailani, ale nebol si istý, či s ňou chce hovoriť. Ona naozaj nemôže byť ako jej otec. Vedel to, cítil to, za celé tie roky ju veľmi dobre poznal. Tiež vedel, že sa musí teraz veľmi trápiť pre fakt, čo zistila a aj preto, že mu to tajomstvo prezradila. Určite mala strach, že sa s ňou prestane priateliť. A istá časť jeho vnútra mu vravela presne to – už nikdy ju nevidieť. Ale potom tu bolo niečo silnejšie. Jeho srdce a to poznalo jeho skutočný úmysel – maj ju rád aj naďalej, pretože nezáleží na tom, kto je jej otec. Pretože ona za to nemôže. Nebola to predsa ona, kto zabil tvojho otca. Ona na tom nenesie žiadnu vinu.

Nakoniec sa však pobral do svojej izby. Osprchoval sa a prezliekol sa do pyžama. Dlho ležal v posteli s otvorenými očami a prehrával si scénu vonku, ako mu Kailani zveruje svoje tajomstvo.

***

Kailani ráno chcela odísť na Rokfort, ale pani Potterová ju navštívila hneď ráno v jej izbe a doniesla jej raňajky do postele.

„Chceme, aby si tu zostala," riekla jej. „Ak však naozaj chceš ísť, sama ťa odprevadím k Rytierskemu autobusu."

„Bude lepšie, keď sa vrátim na Rokfort, pani Potterová," vravela jej Kailani. „Ďakujem za všetko, čo ste pre mňa urobili, ale myslím, že teraz som tu rozhodne navyše. Okrem toho si myslím, že ma Teddy nebude chcieť pár dní vidieť a vôbec mu to nezazlievam. Bolo mi u vás dobre, vaša rodina je úžasná."