Heal the World [HP Fanfiction]

14. Ako Black

Teddy utekal, len čo mu nohy stačili. Zastal pred kamennou sochou, povedal heslo (vedel ho, pretože prefekti heslo do riaditeľne ovládali) a potom vybehol hore po schodoch. Ani nezaklopal, iba otvoril dvere a riaditeľka McGonagallová sa ľakla, keď vtrhol dnu.

„Pán Lupin?"

„Musím k Mungovi," oznámil jej Teddy okamžite. „Musíte ma tam pustiť! Ide o moju najlepšiu kamarátku! Musím ísť za ňou!" kričal.

„Prestaňte na mňa kričať, Lupin!" zvolala na neho riaditeľka. „Nikam nepôjdete. Vráťte sa do internátu!"

„Nie! Pôjdem, či mi to dovolíte, alebo nie! Pokojne ma aj vyhoďte zo školy, je mi to jedno! Chcel som pôvodne vaše povolanie, ale ak mi ho nedávate, je mi to ozaj fuk! Idem k Mungovi, aby som vedel, čo je s mojou kamarátkou!" hneval sa Teddy a potom zamieril k dverám.

Riaditeľka však bola rýchlejšia a dvere sa mu zavreli pred nosom. Teddy stisol kľučku, ale nešlo otvoriť. „Otvorte!" pozrel sa na ňu. „Prosím," dodal.

„Dosť, pán Lupin!" zvolala na neho znova riaditeľka McGonagallová. „Po kom vy ste, hm? Vaši rodičia neboli takíto drzí. Ani jeden z nich."

„Blackovska nátura!" poznamenal obraz Severusa Snapa, ktorý sa vrátil do rámu, keď začul krik. „Nevychovanec!"

„Severus!" okríkla ho riaditeľka a potom sa otočila späť na Teddyho. „Avšak bude to pravda. Pamätám si, keď na mňa Sirius Black podobne kričal. A viete o čo išlo, pán Lupin?"

„Nemám poňatia a je mi to fuk! Chcem ísť za Lani!"

„Išlo o vášho otca," pokračovala riaditeľka. „Veľmi sa zranil pri jednej premene," povedala priam pohrebným hlasom. „Tiež ho previezli k Mungovi a jeho priatelia o neho mali prirodzene strach. Black sa dorútil do mojej pracovne aj s Potterom a Pettigrewom. Tí dvaja nemali takú horkú povahu ako on. Kričal po mne, chcel, aby sme ich pustili k Mungovi. Na vlastne oči sa chceli presvedčiť, či je váš otec v poriadku."

Teddy na ňu hľadel a nemal poňatia, prečo mu to rozpráva. V tejto chvíli mu bolo naozaj jedno, či má niečo spoločné so Siriusom Blackom. Aj keď by mu to možno malo lichotiť, nebolo to teraz dôležité.

Riaditeľka podišla ku kozubu a zavolala. „Slečna Lovegoodová, príďte do riaditeľne."

Ostalo ticho, až kým neprišla Luna Lovegoodová a znepokojene hľadela na Teddyho a mračiacu sa riaditeľku. „Deje sa niečo?"

„Vezmete pána Lupina k Mungovi, aby bol so svojou kamarátkou," prikázala jej riaditeľka.

„Iste," prikývla Luna.

„Môžem ísť, vážne?" prekvapivo na ňu hľadel Teddy. Myslel si, že dala profesorku Lovegoodovú zavolať, aby ho odviedla a dala mu trest, ale všetko bolo inak. „Ďakujem."

„Ale strhávam vám dvadsať bodov, pán Lupin, za nerešpektovanie autority. Verte mi, mali by ste sa to naučiť. Na aurorskom výcviku vám to bude veľmi prospešné," riekla mu riaditeľka ráznym tónom.

„Áno, samozrejme," prikývol Teddy. „Ešte raz ďakujem."

„Pravda je, že vaše správanie nie je prejavom drzosti," dodala ešte riaditeľka.

„Je prejavom priateľstva," doplnil jej myšlienky obraz Albusa Dumbledora. „Rovnako ako v prípade pána Blacka. Juj, to boli časy," usmial sa a potom zmizol vo svojom ráme.

„Pôjdeme, Teddy?" otočila sa k nemu Luna.

„Áno, prosím," prikývol a potom obaja opustili riaditeľňu Minervy McGonagallovej.