Heal the World [HP Fanfiction]

12. Víla

Teddy bol pár dní ako bez duše. Myslel na Kailani a dosť mu chýbala. Mal nutkanie napísať jej list do Rokfortu, ale nakoniec si to vždy rozmyslel.

Na Silvestra hneď z rána prišla návšteva.

„Smiem?" otvorila dvere a strčila dnu svoju blonďavú hlavu.

„Áno," prikývol Teddy, ktorý doteraz ležal rozvalený na posteli a len sledoval strop vo svojej detskej izbe.

Victoire ladne vošla dnu, sadla si na kraj jeho postele a upravila si šaty. „Lily vravela, že Kailani odišla späť na Rokfort. Stalo sa niečo?"

„Nechcem o tom hovoriť, Vic," riekol jej Teddy.

„Ja by som to pochopila, pokojne mi to môžeš povedať," vravela mu a pritom zaklipkala očami. Mala na sebe tyrkysové šaty a dlhé blond vlasy mala vyrovnané (Teddy vedel, že sa na to dá použiť kúzlo, ktoré ju naučila jej mama Fleur, pretože inak mávala Victoire vlasy kučeravé), na perách mala ružový rúž a voňala po levandule.

„Pochopiť by si to pochopila, ale mne sa o tom hovoriť nechce," povedal Teddy a dúfal, že neznie moc tvrdo, lebo taký byť na ňu nechcel.

„Pamätáš si, keď sme boli malí?" spýtala sa ho a pozrela sa mu do očí.

„Victoire, ty si stále malá," utrúsil Teddy.

„Netáraj," zamračila sa na neho. „Tak pamätáš sa?"

„Máš na mysli niečo konkrétne?" spýtal sa jej a posadil sa na posteli.

„Och, veľa vecí," pousmiala sa. „My dvaja sme toho predsa veľa zažili ako deti. Hovorím však o tom, ako som bývala smutná a ty si vždy vedel, ako ma rozveseliť. Menil si farbu vlasov, alebo si si menil nos na prasací rypák. Milovala som to. Aj tie tvoje kreácie vlasov. Tyrkysová je doteraz moja obľúbená farba." Ukázala na svoje šaty.

„Teba bolo vždy ľahké rozveseliť," riekol jej Teddy. „Áno, pamätám sa na to."

„Kedysi sme boli najlepší priatelia, ale potom si odišiel na Rokfort a keď si sa vrátil na letné prázdniny, už som bola iba decko, ktoré ti bolo na obtiaž, lebo si už bol veľký. Vždy ma to mrzelo."

Teddy sa na ňu zadíval. Mal ju rád a plne si uvedomoval, že sa k nej nie vždy správal pekne. „Mrzí ma to, Victoire."

„Nuž nič netrvá večne," povzdychla si. „Človek si nachádza nových priateľov a tých starých niekedy opúšťa. Je to normálne. Tatko mi to povedal."

„Vic, mrzí ma to, vážne," zopakoval Teddy.

„Ale o to nejde, Teddy Lupin," odvetila mu a rukou si prehrabla vlasy. „To nie je výčitka voči tebe,... len mi to občas chýba."

Teddy sa na posteli prisunul k nej bližšie. Privrel oči a farba jeho vlasov sa z čiernej zmenila na tyrkysovú a namiesto nosa mal prasací rypák. „Lepšie?"

Victorie sa rozosmiala. „Teddy..."

„Stále mi to pristane, však?" spýtal sa jej.

„Úplne," hlasno sa smiala. „Ďakujem."

„Mám ťa rád, víla," žmurkol na ňu Teddy a potom si dal nos do pôvodného stavu, ale farbu vlasov si ponechal.

Victorie sa na neho prekvapene zadívala. „Tak..., tak si mi nepovedal roky. Pritom kedysi som pre teba bola iba víla."

„Spočiatku som nevedel vysloviť tvoje meno," priznal sa jej Teddy. Pamätal si to z rozprávania Ginny. „Tak mi vraj Fleur povedala, že ti mám vravieť víla. Išlo mi to lepšie na jazyk očividne. Preto som ti vravel víla, dokým som sa nenaučil tvoje meno."