Heal the World [HP Fanfiction]

1. Život bezo mňa

„Už pred desiatimi minútami som ťa volala na raňajky," vošla Ginny do detskej izby a zamračene hľadela na chlapca. Už to nebol úplne chlapec. Pred pár mesiacmi dovŕšil vek sedemnástich rokov, čo vo svete čarodejníkov znamenalo, že je už dospelý. Pre Ginny Potterovú bol však dieťa. Jej najstaršie dieťa.

„Nie som hladný," odvetil jej Teddy a ďalej si hádzal veci do kufra. Už zajtra ho čaká posledný ročník na Rokforte a on chcel mať všetko pobalené. Nie ako James, ktorý sa začne baliť ešte len zajtra ráno.

„Trápi ťa niečo?" spýtala sa starostlivo Ginny a sadla si na kraj jeho postele. „Dievčatá?"

„Nie," pokrútil Teddy hlavou. „Som v poriadku."

„Utekáš," odvetila mu.

„Čože?"

„Snažíš sa nám utiecť," zopakovala. „Ja viem, že si už dospelý, ale..."

„Čaká má posledný rok na Rokforte, Ginny, ja vážne nikam neutekám," odvetil jej Teddy pokojne a zbalil si starostlivo učebnice.

„A potom?"

„Po škole? A hádam mám kam ísť? Pokiaľ viem, rodičia mi nezanechali nič, kam by som mohol ísť," vysvetlil jej jednoducho.

„Máš dom po starých rodičoch," riekla mu Ginny.

„Nemám ten dom rád," odvetil jej.

„Môžeš ho predať a kúpiť si iný," odvetila mu.

„Prečo mám pocit, že sa ma snažíš zbaviť?" spýtala sa jej Teddy a zapichol do nej svoje dnes hnedé oči.

„Merlinchráň," odsekla mu Ginny trocha urazene. „Si môj syn, Teddy, aj keď ty to tak zrejme nevnímaš. Milujem ťa rovnako ako svoje deti. Zajtra preplačem polku večera, pretože dvaja moji synovia mi odídu na dlhé mesiace do Rokfortu. Ty vieš, že si pre mňa a Harryho neuveriteľne dôležitý."

„Áno, ujali ste sa ma po smrti mojej babky," prikývol Teddy.

„Urobili sme to predsa radi," odvetila mu Ginny.

„Pretože to ľudia čakajú," odvetil jej chlapec.

„Čože?"

„Ľudia stále od nás niečo čakajú," povedal jej Teddy a klesol vedľa nej na posteľ. „Myslia si, že budeme ako naši rodičia a to nie je pravda. Ja nie som taký múdry ako môj otec, ani taký veselý ako moja mama. Teda z toho mála, čo o nich viem. A nie som ani taký odvážny ako Harry a už vôbec nie taký milujúci ako ty. Ja nie som ako moji rodičia. Ani tí biologickí a ani ako tí adoptívni. Tak prečo ľudia stále iba čakajú, kedy sa stanem niekým iným?"

Ginny sa pozrela na svojho najstaršieho syna a nevedela, čo povedať. Často sa jej to nestávalo, že by jej došli slová, ale teraz áno. „Ja..., ja som nikdy nechcela, aby si bol ako oni, alebo ako my s Harrym. Ty si predsa ty. Si jedinečná osobnosť, ako všetci ostatní. Ja nečakám, že budeš niekým z nás."

„A to si možno jedna jediná," povedal jej Teddy.

„Kde na toto chodíš?"

„Všade," odvetil jej Teddy. „V škole, v priateľských kruhoch. Všetci odo mňa čakajú veľké veci a ja som iba Teddy. Chápeš, len Teddy. Obyčajná sirota."

„Nie si sirota," pokrútila hlavou.

„Ale áno som," pozrel sa jej do očí. „Mám vás rád, Ginny, ale určite ste veľakrát rozmýšľali s Harrym nad tým, ako by sa vám žilo, keby ste boli iba vy dvaja a vaše tri deti. Tie skutočné deti. Bezo mňa."