Heal the World [HP Fanfiction]

12. Víla

„To znie milo."

„Určite to bolo milé, žiaľ si to ani jeden z nás poriadne nepamätá," usmial sa na ňu Teddy.

„Každý máme nejaké meno a ty si ma pekne nahneval na Vianoce. Rozprával si hlúposti," vravela mu Victoire a namiesto úsmevu sa teraz mračila.

„Bola to chyba," usúdil Teddy. „Správal som sa ako idiot, mal som zlú náladu a prehnal som to. Len je niekedy ťažké s tým bojovať. Tvoje meno nenosil nikto známy. Pre teba to je jednoduchšie. A okrem toho si mala pravdu, tvoje meno znamená víťazstvo a ty si vždy bola víťaz."

„Mne sa tvoje meno páči," rozprávala mu Victoire. „A nech už bol tvoj dedko akýkoľvek, určite si po ňom niečo zdedil a mal by si byť šťastný, že ťa tvoja mama tak pomenovala. Znamená to, že svojho ocka veľmi ľúbila a preto chcela, aby si nosil jeho meno. Neurobila to preto, lebo by čakala, že jej ho nahradíš."

„Viem," prikývol Teddy smutne. „Fred mal pravdu. Mala by to byť pre mňa česť."

„Dúfam, že si to uvedomíš čoskoro, že to tak naozaj je," prikývla Victoire. „Tak, čo sa stalo s Kailani?"

„Je to zložité," povzdychol si Teddy.

„Miluješ ju?"

„Mám ju rád," priznal sa jej Teddy. „Veľmi rád, ale nie, nemilujem ju. Milovať je iné. Som s ňou rád, rád s ňou tvárim čas, ale keď človek miluje, to musí byť iné."

„Áno, mať rád nestačí," prikývla Victoire. Privrela oči a pokračovala: „Láska býva iná. Šialená, komplikovaná, a predsa len najkrajšia na svete, no nie? Určite musíš mať toho človeka rád a s ním aj tráviť rád čas, ale musíš ho stále cítiť. Zavrieš oči a vidíš ho, zaspávaš s myšlienkou naň a potom sa prebúdzaš a tvoje prvé myšlienky smerujú k nemu. Si šťastný, keď je na blízku, keď ho zbadáš, nohy sa ti trasú a v bruchu máš tie povestné motýle. Srdce ti bije, až to musí byť počuť. Potia sa ti dlane a..." odmlčala sa a otvorila oči. „To je láska."

Teddy sa na ňu usmial. „To znelo pekne."

„Takže ju nemiluješ," pokračovala Victoire.

„Niečo sa síce medzi nami stalo, ale zrejme to bola chyba," povedal jej Teddy.

Victoire akosi zbledla v tvári. „Preto odišla?" spýtala sa a v hlase jej zrazu počul smútok a nie radosť, ako keď pred pár sekundami rozprávala o láske.

„Preto nie, aj ona si myslí, že my dvaja sme lepší ako najlepší priatelia," pokračoval Teddy. „Skrátka Lani zistila kto je jej otec."

„Vážne? A kto?"

„Antonin Dolohov."

„Áno a?"

Teddy sa na ňu pozrel. „Čože?"

„Ja neviem, ale to je šialené, no nie? Chcem tým povedať, že záleží vôbec na tom? Nikdy sa s ním nestretla a vás dvoch sa vojna netýka. Teraz nie je dobrá a zlá strana. To všetko sa stalo ešte pred rokmi," rozprávala Victoire, ktorá dobre vedela, kto Antonin Dolohov je a čo vykonal. „Môže to zmeniť tvoje priateľstvo s ňou?"

„Neviem," povedal jej Teddy úprimne. „Ja viem, že Lani nie je zlá a že nikdy svojho otca nestretla, ale akosi to neviem pochopiť. Je to dosť krutá hra osudu, nemyslíš?"

„Možno," riekla Victoire. „Pozri, ja Kailani rada nemám, respektíve ju poriadne nepoznám a veľmi ani nechcem. Ale je to tvoja kamoška a vážne si nemyslím, že by toto mohlo ovplyvniť vaše priateľstvo. Stalo sa to predsa pred rokmi a áno, boli ste už na svete, ale nijako sa vás to netýkalo. Nepokaz si priateľstvo s ňou, Teddy, len pre túto záležitosť. Mohlo by ťa to niekedy mrzieť a to veľmi."