Heal the World [HP Fanfiction]

9. Trpké zistenie

„No vidíš, že mám pravdu," súhlasil s ním Teddy. „Je to otrava."

„Stále na tom nie ste tak zle, ako tam ten," zasmiala sa Dominique a ukázala na Albusa Severusa, ktorý s Lily a Roxanne stavali snehuliaka. „Všetci poznáme príbehy o Albusovi Dumbledorovi, najväčšom čarodejníkovi všetkých čias a aj o Severusovi Snapovi, o ktorom strýko Harry hovorí ako o najodvážnejšom chlapovi, ktorého kedy stretol. Albus Severus to bude mať na škole ťažké, ak sa bude očakávať, že budú ako oni."

„A Lily, sladká Lily, to ona bude záškodníčka, nie ako babička," zasmial sa James.

„Severus Snape nebol dobrý človek, aj keď Harry nám stále tvrdil, že áno. Ja si to nemyslím. Bol predsa smrťožrút a špión, to že sa potom rozhodol urobiť niečo dobré, nezatienilo to, čo urobil predtým. A okrem toho všetkého zabil Dumbledora," vravel Teddy.

„Nemáte pravdu," nesúhlasil s nimi Fred. „Ja mám svoje meno rád a nemyslím si, že by otec očakával, že budem ako strýko Fred." Inštinktívne sa pozrel do neba.

„Pretože ty si presne ako on," podotkol Teddy. „Máš rád žartíky, metlobal, zaujímaš sa o Georgeov obchod. Viac menej si ako jeho dvojča."

„To je blbosť, Teddy," pokrútil hlavou Fred. „Som jeho syn, nie jeho dvojča. Nikto nečaká, že budeme ako oni. Podľa mňa to je pekné, že im vzdali hold a pomenovali nás po nich. Všetko to boli veľkí ľudia, skvelí ľudia. Pre mňa osobne to je česť. Ja som hrdý na to, že nesiem meno po mojom strýkovi Fredovi. Nechcel by som iné meno."

Teddy nad ním mávol rukou. „Pre mňa nie, je to kríž."

„No čo už," ukončila rozhovor Victoire a posmešne sa usmiala. „Ja mám svoje meno rada. Victoire – víťazstvo. Nuž, čo vám budem hovoriť, ja vždy vyhrám," dodala a uškrnula sa na Kailani. „Poďme dnu, je mi zima," chytila Teddyho za ruku a ten ju odprevadil do Brlohu.

Kailani sa zamračila. Pritiahla si šál trocha viac k sebe, lebo silno zafúkalo.

„Ideš, Lani?" spýtal sa jej James, keď tam zostala akosi smutne stáť.

„Ešte nie, chcem byť chvíľku vonku," pokrútila hlavou. „A podľa mňa nie je nič zlé na tom, že neporušuješ pravidlá, James a že sa rád učíš. Si dobrý chalan. Podľa mňa by tí, po ktorých máš mená, boli hrdí na to, aký dobrý chlapec si. Nepočúvaj vždy Teddyho, dobre?"

„Ja viem, Lani," prikývol James a usmial sa na ňu. Mydlil si ruky, lebo si nedal rukavice a očividne mu bola zima. „Len niekedy mám naozaj pocit, že ľudia odo mňa čakajú veľké veci a nie som si istý, či niekedy nejaké urobím."

„Urobíš, som si istá," podišla k nemu a objala ho. „Ty sa nemusíš báť. Už si urobil veľa skvelých vecí. Pomohol si vyhrať nie jeden metlobalový zápas. A si dobrý človek, tvoji rodičia ťa zbožňujú. Ver mi, nemusíš bojovať vo vojne, aby ľudia na teba boli hrdí. Neboj sa."

„Vďaka, Lani," usmial sa na ňu James. „Po kom máš meno ty?"

„Nemám ani tušenia," pokrútila hlavou. Netušila, či jej matka dala meno tiež na počesť niekoho, kto zomrel a ona ho mala rada. Alebo to bolo iba meno, ktoré sa jej páčilo. Väčšinou nad tým nikdy ani nerozmýšľala. Mala však svoje meno rada. Bolo zvláštne, také iné ako väčšina mien. „Zrejme sa to ani nikdy nedozviem. Moji rodičia sú mŕtvi."

„Prepáč, Lani, to bola blbá otázka," ospravedlnil sa jej James a trocha očervenel.

„Nič sa nestalo. Poď, pôjdeme aj my dnu, trasieš sa. Kde máš rukavice?"