Say Something || h.s [SK]

26. chapter

„Narodila som sa tu. Mám staršieho brata a už od malička som chcela byť doktorka. Keď som mala asi osem na ceste som našla zraneného vtáčika. Zobrala som si ho domov a starala sa o neho kým mu nebolo lepšie a potom som ho vypustila. Mala som fakt dobrý pocit. A keď som sa dostala na medicínu mala som ešte lepší pocit a môj otec bol na mňa hrdý. Aspoň prvý rok. Potom mu zistili rakovinu žalúdka. Chcela som mu pomôcť, no nič som nemohla urobiť. Bolo to asi najhoršie obdobie,“ utriem si slzy, ktoré sú chcú dostať von a smrknem.

„No tak,“ Harryho ruka sa dotkne tej mojej.

„Ja viem, ja viem je mu tam je lepšie. Trpel. Ja to viem, že trpel. Posledné dva týždne vôbec nejedol ani nepil. Bol slabý a všetko ho bolelo. A mňa bolelo sa na neho pozerať. A potom prišiel ten deň, ktorý nám zmenil život. Vieš chcela by som len jedno ešte raz ho vidieť a povedať mu ako ho ľúbim, pretože som to nestihla. Nebola som tam, keď poslednýkrát vydýchol a stále som na seba nahnevaná.“ Utriel si slzy tentokrát už z líca a pozriem sa dolu. Nechcem, aby ma videl plakať.

„Tak a vidíš. Som až príliš citlivá.“ Zasmejem sa a Harrymu sa na tvári objaví úsmev.

„Prepáč nechce som, aby si plakala. Len som chcela vedieť, čo neviem a teraz si môžeme pozrieť film.“ Usmeje sa a nahne sa po ovládač. Kým ho Harry zapína vysmrkám sa  a vreckovky zahodím do koša. Znova si sadnem a kolená si pritiahnem k telu.

**

„Vidíš? A preto toto som nešla na intrák, ešte by mi dali takúto spolubývajúcu, ktorá by ma zavraždila.“ Zasmejem sa a zoberiem si popcorn. Ostalo ho dost, pretože ten film bol vážne zaujímavý a nebolo času na jedenie.

„A ja by som ťa ochránil ako ten chalan to dievča.“ Usmeje sa Harry a vypne televízor.

„Hou, hou pozor zabúdaš na jednu vec. Oni spolu chodili.“ Zdvihnem ukazovák a zasmejem sa, no Harrymu sa na tvári sále drží vážna tvár. Začne sa ku mne približovať  a mne sa začne triasť spodná pera. Zatvorím oči a vtedy pocítim ten skvelý pocit. Jeho teplé mäkké pery sa dotknú tých mojich. Usmejem sa do bozku a dovolím Harryho jazyku voľný vstup do mojich úst. Chytí ma za boky a pritiahne  si ma bližšie k sebe. Ruky mu obmotám okolo krku a zaťahám ho za vlasy.

„Takže my nie?“ opýta sa, keď sa odtiahne a pozrie sa mi do očí.

„Možno.“ Usmejem sa a pre zmenu ho tentokrát  pobozkám ja.

„Tak prečo robíš toto?“ opýta sa pobavene.

„Neviem asi mi to chýbalo dávno som nikoho nepobozkala.“ Uškľabím sa a zložím si ruky z Harryho krku.

„Niesi dobrá klamárka. Ja viem, že sa ti to páčilo.“ Usmeje sa a natiahne sa po ďalší bozk, no ja sa postavím.

„Je čas ísť.“ Vložím si ruky v bok a čakám na Harryho rekaciu.

„Vyhadzuješ ma?“ zdvihne obočie  postaví sa.

„Nie, ale vieš rada by som si už ľahla.“ Prejdem k balkónovým dverám a zatvorím ich. Preistotu, čo ak sa v noci bude chcieť  vkradnúť dnu? Tak si tu nechaj Harryho. Ozve sa hlas v mojej hlave. Nie preboha, nie tak rýchlo. Odpoviem. Bože rozprávam sa sama so sebou.

„Takže sa vidíme?“ opýta sa Harry, keď prídem k nemu. Prikývnem a otvorím mu dvere.

„A pusu nakoniec? On ju pobozkal.“ Zdvihne obočie Harry a ja so smiechom pokrútim hlavou.

„Počkaj si.“ Usmejem sa a zatvorím za ním dvere. Opriem sa o ne a vydýchnem. Naozaj sa to práve stalo, alebo to bol sen? Vážne som ho pobozkala? Ja sama? Bože nespoznávam sa. Čo sa so mnou deje. Asi by som mu mala dať naozaj šancu. Nič za to nedám a predsa len mám pocit, že mu dôverujem.

 **

„Prosím?“ mobil si priložím k uchu bez toho, aby som sa pozrela kto volá a ďalej pokračujem v krájaní zeleniny.

„Ahoj, nevyrušujem ťa?“ ozve sa z druhej strany Gemmin hlas a ja  sa usmejem.

„Nie robím si obed, prečo?“ opýtam sa a nožík položím vedľa dosky na krájanie. Opriem sa o linku a do úst si strčím kúsok papriky.

„Nezašli by sme dneska niekam? V centre otvorili novú kaviareň a vyzerá to chcem tam ísť.“

„Tak fajn. Za hodinku som u teba.“ Oznámim jej a zložím. Zjem ďalšiu papriku a ruky si utriem do utierky. Na tanier si naberiem zemiaky a kúsok mäsa. Zeleninu pohádžem do menšej misky a všetko položím na stôl. Je také zvláštne obedovať sama. Vždy tu bol niekto buď mama, alebo Zayn. Keď sa najem tanier položím do umývačky a napijem sa. Už mám len pol hodinu. Sakra. Vybehnem hore a zo skrine si zoberiem tmavo modré obtiahnuté džínsy a biely crop top. Rozčešem si vlasy a následne si urobím cop. Na oči si nanesiem špirálu a ešte si trochu prepúdrujem nos predtým než odídem. Do tašky si nahádžem potrebné veci a zamknem dom. O necelých desať minút stojím pred ich domov a stláčam zvonček, no neotvorí mi Gemma.

„Chýbal som ti?“ zpoza dverí sa objaví Harryho hlava a on zdvihne obočie.

„Tak to vieš, že áno a Gemma?“ opýtam sa a pozriem sa za neho, no nevidím ju.

„Bude tu zachvíľu a čo keby si ma teraz pobozkala?“ opýta sa a oblizne si pery.

„Uhm, nespomínam si, že by som povedala áno na to, že chcem s tebou chodiť,“ široko sa usmejem a Harry sa zasmeje.

„Ale no tak. Ten bozk včera hovoril za všetko.“ Podíde ku mne bližšie a chytí ma za boky.

„Takže áno.“ Usmejem sa a pobozkám ho. Obmotám si ruky okolo Harryho krku a on mi jemne zahryzne do pery.

„Ehm,“ ozve sa odkašľanie a my sa od seba odtiahneme. Gemma stojí vo dverách a šokovane na nás pozerá. Harry zamrmlne niečo v zmysle majte sa a zmizne niekde v dome. Ja sa usmejem a počkám kým si Gemma zoberie veci a môžeme ísť.

„To čo bolo?“ opýta sa asi po piatych minútach ticho.

„Veľmi ti bude vadiť ak budem chodiť s tvojím bratom?“ opýtam sa s úmevom a zdvihnem obočie.

„Zbláznila si sa?“ skríkne. „O tomto som ani nesnívala, to je skvelé. Vieš ako mi už išla Ariana na nervy?“ zasmeje sa a ja s ňou. Celú cestu do kaviarne mi rozpráva ako Arianu nenávidela už od začiatku,a že skoro nikdy sa spolu nerozprávali len pred Harrym, aby si myslel, že je všetko v poriadku, aj keď nebolo.

„Malo by to byť toto.“ Povie Gemma a zastaví pred kaviarňou z nápisom Lottie Coffee.  Spoločne vojdeme dnu a sadneme si až úplne dozadu.

**

„Čo sa tu do pekla deje?!“ skríkne Gemma, keď prídeme k ich domu a z dnuka sa ozýva hudba. Gemma odomkne a my vojdeme dnu. Dnuka je tá hudba ešte hlasitejšia. Prejdeme do obývačky a zbadáme Harryho a ešte nejakých chlapov ako pijú pivo.

„Harry. Dopekla, čo robíš?“ skríkne Gemma a stíši hudbu. Všetka pozornosť zrazu padne na nás.

„Vy ste už tu? Myslel som, že sa zdržíte.“ Harry sa postaví a s úsmevom prejde ku mne. Vidno, že pil, no nieje to až také hrozné. Predsa to je len pivo, aspoň myslím. Chce ma pobozkať, no priložím mu prst k ústam.

„Neodpovedal si Gemme.“ Prekrížim si ruky na prsiach a pozriem sa na Gemmu, ktorá tam stojí so zamračeným pohľadom.

„Bože, čo si podráždená? Mojich kamarátov poznáš a Michaela až príliš. Aj ja mám právo na zábavu.“ Zatvári sa urazene a napije sa so svojho pohára.

„Harry vieš, že nemôžeš piť. Dopekla, čo robíš?!“ vytrhne mu pohár z ruky a zahodí ho tak, že letí cez celú obývačku. Nemôže piť

-

Ahooojte, ja viem je krátka a o ničom, ale tieto teraz také budú, také akčné to začne byť asi tak okolo tridsiatky až takže si počkajte :D ani sa nejdem rozpisovať neviem čo, celý deň ma neskutočne bolí hlava, som si myslela, že to už ani nedopíšem :D:( so strašne moc ďakujem za komentáre ani neviete ako am to teší! a ešte 10 :O takto som hľadela fakt že :OO :D a som rozmýšľala, že začnem písať hororovú poviedku, ale neviem, či už teraz, alebo až po SS, tak uvidím no :D so hope you like it:))

vote&komenty